Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“
(Sof 3,14-18a)
Z troch kapitol proroka Sofoniáša oznamujú prvé dve Boží súd nad celou zemou, nad Júdskom a Jeruzalemom. Ohlasuje sa hrozný Pánov deň (podobne u Joela, Amosa, Abdiáša a Malachiáša), ktorý je najprv hrozbou, ale na druhej strane aj záchranou. Od polovice poslednej kapitoly sa totiž zvestuje radostné posolstvo. Na ilustráciu si môžeme všimnúť, že Sof 1,14 ukazuje, ako v Pánov deň trpko kričí silák (hebr. gibor), ktorý nedokáže zachrániť ani sám seba a Sof 3,17 ukazuje v ten istý deň rozradosteného hrdinu (gibor), Pána, ktorý zachraňuje Jeruzalem (El gibor – mocný Boh je jedno z mien Mesiáša v Iz 9,5). Práve z tejto radostnej časti je starozákonné čítanie tretej adventnej nedele.
Imperatívy jasaj, raduj sa a veseľ, neboj sa sú adresované Jeruzalemu. Dôvod, pre ktorý sa majú ľudia radovať je Božie konanie (zrušil rozsudok, odvrátil nepriateľov) a Božia prítomnosť (je s tebou). Radosť, ku ktorej sa vyzýva, má byť z plného srdca. Slová o Božej blízkosti a výzva nebáť sa zaznievajú opakovane v druhej časti perikopy. Aj tá je o radosti, avšak nie o ľudskej, ale o Božej. Pán sa teší, plesá a jasá, lebo robí pre človeka niečo dobré (porov. Dt 28,63; Iz 62,5). Nedeľné prvé čítanie pozýva meditovať o Božej radosti. Možno dnes mnohým chýba radosť, lebo čakajú, že ich niekto poteší, pritom by stačilo skúsiť potešiť niekoho iného. Necháme sa v Advente nakaziť Božou radosťou?
© Jozef Kohut, 12.12.2012
