3. nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Jon 3,1–5.10)

(1) Pán prehovoril k Jonášovi: (2) „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž tam, čo ti hovorím.“ (3) Jonáš vstal a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom; tri dni trvala cesta cezeň. (4) Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“ (5) Obyvatelia Ninive uverili v Boha, vyhlásili pôst a od najväčšieho po najmenšieho sa obliekli do vrecoviny. (10) A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im hrozil.

Jon 3,1–5.10

Postava Jonáša sa nám bežne od detských čias spája s veľkou rybou, ktorá ho zhltla a on v jej vnútri strávil tri dni a tri noci (2,1). Keby sme sa však príliš zaoberali otázkou, čo to bola za ryba a ako v nej mohol vydržať, unikla by nám podstata. Kniha proroka Jonáša nemá v úmysle nahrádzať atlas morských rýb a živočíchov a Jonáš nie je biblickou verziou známeho dobrodruha Beara Gryllsa, ktorý dáva návod na prežitie v divočine. Kto je teda Jonáš a čo nám chce ukázať biblický spis, z ktorého je dnešné liturgické čítanie?

Jonáš je predstavený ako človek na úteku. Na začiatku je mu zverená misia: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“ (1,2). Ale on si namiesto Ninive, ktoré leží na východe, vyberá Taršiš (1,3) kvôli jeho polohe na západe (Sasson, 79). Vidíme, že Jonáš nie je ani zďaleka vzorom poslušnosti Božiemu slovu. Práve naopak; vzpiera sa. Celkom prirodzene sa natíska otázka, čo Boh urobí s takýmto prorokom. Príbeh rozpráva o trpezlivej Božej výchove. Rovnako trpezlivo pracuje Pán Boh aj s každým jedným z nás.

Naplánovaný útek do Taršišu sa nevydaril, ale Jonáš počas neho zakúsil mimoriadne prejavy Božej moci. Boh ho usmerňoval a chránil. Naše čítanie sa začína potom, čo ho ryba podľa Božieho pokynu doslova vypľuvla na súš (2,11). Jonáš dostáva druhú šancu. Boh mu opäť hovorí: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive…“ (v. 2) a on tentokrát poslúchne. Na rozdiel od prvého poslania ide všetko ako po masle. Obyvatelia Ninive totiž uverili v Boha (v. 5), dali sa na pokánie a Boh sa nad nimi zmiloval (v. 10). Lekcionár tu končí happyendom, ale formácia spočiatku neperspektívneho študenta (Sasson, 320) sa neskončila ani zďaleka.

Aby sme získali ucelený pohľad, nazrime do poslednej štvrtej kapitoly knihy, ktorá nasleduje bezprostredne po našom čítaní. Prorok reaguje na záchranu mesta negatívne: „veľmi sa mu to nepáčilo a nahneval sa“ (4,1). Pri pomyslení na Jonášov útek možno čitateľ nejakú negatívnu reakciu aj očakával. Navyše, prečo by sa aj mal tešiť zo záchrany obyvateľov Ninive? Veď išlo o „nenávidených Asýrčanov, ktorí zničili izraelské kráľovstvo, odvliekli jeho obyvateľov a pýšili sa svojimi krutými vojnovými zvykmi“ (Inspirace, 151). Boh si napriek všetkému nachádza čas na poslednú jonášovskú lekciu, ktorá je výzvou aj pre nás.

V Jonášovi sa môže nájsť každý človek. Postava proroka v sebe stelesňuje ľudské úteky pred Bohom a neposlušnosť jeho slovu, ale tiež Božiu pomoc a starostlivú lásku; vieru aj pochybnosti; modlitbu i poslušnosť, bezmocnosť či nevyjasnené otázky. Spolu s Jonášom sme pozvaní uveriť, že Pánu Bohu záleží na každom jednom z nás. Ježiš Kristus, ktorý v Jonášovi videl predobraz svojho zmŕtvychvstania, nech vás zahrnie potrebnými milosťami. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnanú Nedeľu Božieho slova.

Staršie zamyslenie k dnešnému čítaniu z roku 2018 nájdete tu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Dominika Gurbaľová & priatelia – Ty chceš viac
Literatúra:
PAPEŽSKÁ BIBLICKÁ KOMISE, Inspirace a pravda Písma svatého (Kostelní Vydří 2015).
SASSON, J. M., Jonah: A new translation with introduction, commentary, and interpretation (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 24B.