Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!
Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu, a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ,Čo budeme jesť?’ alebo: ,Čo budeme piť?’ alebo: ,Čo si oblečieme?’! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.
Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce! (Mt 6,21). To, čo považujeme za poklad; to od čoho si myslíme, že závisí náš život; čo nás urobí spokojnými a šťastnými – to dávame na prvé miesto a to determinuje celý náš postoj, myslenie. Naše poklady determinujú, úplne ovplyvňujú, naše snahy a myslenie a nakoniec určujú ako nakladáme s vlastným životom!
Ježiš štyrikrát používa slovíčko μεριμνάω – merimnao , sloveso ktoré znamená „úzkostlivé zháňanie sa za“ , „úzkostlivá starosť o“. To isté sloveso je použité aj v Septuaginte (grécky preklad SZ) a je vzaté z gréckej kultúry. Sirachovec v tejto súvislosti hovorí: starosti (gr. merimna) privádzajú predčasnú starobu (Sir 30,24) a pokračuje vo vysvetľovaní dôvodu:
1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok. 2 Denné starosti a nočné bdenie privádzajú nespavosť, horšiu ako ťažká choroba, čo spánok zaháňa. 3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov. 4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny. 5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za ziskom, dostane sa na scestie. 6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, avšak sami si pripravili skazu pre jeho lesk.7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie. 8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade. 9 Ukážte nám takého človeka!? – aby sme ho chválili, lebo obdivuhodne sa zachoval uprostred svojho ľudu. (Sir 31,1-9)
Ježiš otvára oči svojim poslucháčom, aby vnímali starú skúsenosť, že úzkostlivá starosť o blahobyt ešte nikoho neurobila spokojným ani šťastným. Práve naopak. Iba úzkostlivé zháňanie sa za „pokrmom – odevom“ a nevidieť nič viac, je deštrukčné. Kto sa zachová bez úhony z tých, čo len tomuto žijú???? Ukážte nám ho! – volá Sirachovec. To však neznamená, že človek sa má prestať starať o seba! Neznamená, že by sa mal stať nihilistom a čakať, že mu všetko padne z neba, respektíve, že iní majú povinnosť sa o neho postarať. Ježiš uvádza svoje podobenstvo výzvou: nemôžete slúžiť – doslova nemôžete otročiť – dvom pánom. Ježišove myslenie sa upriamuje na spôsob, akým sa staráme o svoj život.
Ježiš varuje pred tým, aby sa človek stal otrokom vlastného blahobytu – zvýrazneným dvojicou pojmov pokrm-odev – lebo podriadenie všetkého úsilia, myslenia, práce, konania a plánovania iba blahobytu nikam nevedie. To, na čo Ježiš naráža, Sirachovec pomenuje presne: mnohí prišli do záhuby, polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria (Sir 31,6-7). Aj naše novodobé dejiny prinášajú nemálo príkladov tohto životného štýlu.
Ježiš nechce zrušiť zdravú, prirodzenú starostlivosť o život, ale usporiada priority. Zháňanie sa za blahobytom nemá prednosť pred spravodlivosťou Božieho kráľovstva. Čo to znamená hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť? Po prvé, uznať vlastnú závislosť na Bohu. Neuveriť vlastnej sebestačnosti a tomu, že môžem všetko, lebo… z toho vyplýva, že máme Otca – prameň života. Som milovaný. Boh Otec „vie, čo potrebujem“ (Mt 6, 32) A On považuje aj iných, ostatných za svoje deti. Pre človeka to znamená vnímavosť, citlivosť na iných . Nie som tu len sám! Apoštol Pavol použije metaforu tela, aby zvýraznil vzájomnú prepojenosť a potrebu vzájomnosti medzi jednotlivými členmi Božej rodiny (1 Kor 12, 1-27)
Takéto videnie reality predpokladá dôveru. Asi tá nám najviac chýba – úprimná dôvera v Boha, ktorý sa stará. Dôvera nepodľahnúť „ľahkým“ spôsobom zabezpečenia sa – spôsobom, ktoré vnímame aj v našej kultúre. Chýba dôvera, že sa nemusím prispôsobovať tomuto svetu a jeho praktikám. Žalmista vyzýva: Ty však Pánovi poruč, čo ťa trápi a on ťa podoprie! Nikdy nedovolí, aby spravodlivý tápal v neistote! (Ž 54,23).
Róbert Jáger, 2016
