Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
(Lk 1,1-4; 4,14-21)
Úvodné štyri verše Lukášovho evanjelia okrem iného odhaľujú cieľ, ktorý sleduje evanjelista Lukáš. Chce presvedčiť Teofila – pravdepodobne čerstvo pokrsteného kresťana, ktorý v istom zmysle reprezentoval širšiu skupinu adresátov – o spoľahlivosti učenia, do ktorého bol zasvätený. Túto smelú métu si evanjelista kladie na základe toho, že nielen prijal rozprávanie o udalostiach od očitých svedkov, ale sa aj sám dôkladným skúmaním presvedčil o spoľahlivosti tejto náuky.
Tento cieľ sleduje aj opis udalosti v Nazaretskej synagóge. Lukáš preskakuje úvodné hlásanie evanjelia v Kafarnaume a na okolí Galilejského jazera ako je to u Marka a Matúša, ktoré uvedie až po príbehu v Nazarete (Lk 4,31-44). Robí to preto, aby čitateľovi ukázal ako sa na Ježišovi napĺňajú už od začiatku nielen starozákonné proroctvá, ale aj proroctvo Simeona. To najdôležitejšie je to, že Ježiš nie je pomazaný (mašiách) olejom, ale Pánovým Duchom. Pomazanie bolo v Izraeli úkonom ustanovenia nového kráľa, ktorý preberal zodpovednosť za Boží ľud a mal garantovať vo vzťahu k Bohu spravodlivosť v podobe zachovania Zákona a vo vzťahu k ľudu spravodlivosť v podobe pokoja a oslobodenia. Preto bolo ustanovenie nového kráľa radostnou zvesťou pre celý národ. Ježiš sa teda v Lukášovom evanjeliu hneď na úvod svojho ohlasovania predstavuje ako tento Pomazaný Pánov ako naplnenie Izaiášovho proroctva o Mesiášovi.
Je zaujímavé, akú úlohu v tomto príbehu zohráva otvorenie, resp. rozvinutie knihy proroka Izaiáša. Ona je pre čitateľov nielen pripomenutím toho čo bolo prisľúbené, ale aj otvorením dverí do novej skutočnosti a pozvaním ju skusovať. Podobne je to s úvodom Lukášovho evanjelia. Nie je len pripomenutím – Teofilovi resp. komunite prvých kresťanov – toho, čo sa stalo, ale výslovným pozvaním presvedčiť sa o spoľahlivosti a moci Božieho Slova.
© Štefan Novotný 25.1.2013
