3. nedeľa v roku A – slovo k prvému čítaniu (Iz 8,23b-9,3)

V predošlom čase Pán ponížil krajinu Zabulon a krajinu Neftali, ale v poslednom čase oslávi morskú cestu, kraj za Jordánom, územie pohanov. Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov.
(Iz 8, 23b – 9, 3)

Kapitoly 7 – 12 z proroka Izaiáša dostali názov Kniha o Emanuelovi a ich obsahom sú proroctvá o Mesiášovi. Dôležitý rámec nášho čítania tvorí politická situácia (sýrsko-efraimská vojna). Kráľom v Jeruzaleme je Achaz. Región ohrozujú mocní Asýrčania, proti ktorým sa spája aramejský kráľ a izraelský kráľ a do svojej koalície chcú vtiahnuť aj Júdsko, no Achaz to odmieta a je rozhodnutý pridať sa radšej k Asýrčanom. Izaiáš varuje, že záchrana sa nedosiahne žiadnymi vojenskými paktmi, ale iba vierou Bohu.

Nášmu úryvku predchádza opis zúfalstva tých, ktorí sa odvracajú od Boha: „budú ako tí, pre ktorých niet svitania.“ (8,20) Tí, čo počúvajú Boha sú zachránení a „mrákavy uniknú, lebo nebude tma tam, kde je teraz súženie.“ (8,22-23a) Tu sa začína čítanie z lekcionára plné optimizmu, radosti ľudí a oslavy Boha. Hoci bolo územie Zabulon a Neftali podmanené Asýrčanmi, svitá nádej, že to nie je definitívny stav a na tom istom území, len ináč pomenovanom (morská cesta, kraj za Jordánom, územie pohanov) dôjde k pozitívnej zmene.

Podľa niektorých biblistov by sa 8,23b mal správnejšie čítať „v čase predošlého“ a „v čase posledného“, teda vo vzťahu k osobe: skrze predošlého (asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III.) boli spustošené územia Zabulon a Neftali, skrze posledného (nového kráľa, ktorý sa narodil – 9,5-6) budú prekonané hrôzy vojny a príde veľké svetlo a jasavá radosť. Narážka na deň Madiánčanov (porov. Sdc 7) chce podčiarknuť paradox: tristo mužov vedených Gedeonom zvíťazilo nad protivníkmi, ktorých bolo „toľko ako kobyliek“. V pokračovaní nášho textu  drobný „chlapček“ prináša pokoj naveky.

Evanjelium podľa Matúša (4,12-17) vidí naplnenie Izaiášovho proroctva v osobe Ježiša Krista. V Ježišovi sa prorocké slovo nie len napĺňa, ale sa ukazuje aj jeho hlbší význam. Žiara Kristovho svetla sa neobmedzuje len na určitú lokalitu, je tu pre celý svet a každého človeka. Mnohí ľudia zažívajú vojnu alebo nepokoje (Ukrajina), ktoré pramenia z ľudského srdca zasiahnutého hriechom. Kiež aj v našej dobe zavládne ten „Posledný“ (Iz 44,6; Zjv 22,13) a uzrieme jeho svetlo.

© Jozef Kohut, 25.1.2014
(foto: Anna Macková)