Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘
On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“ (Lk 13,1-9)
V úryvku z nedeľného evanjelia je ústredným pojmom pokánie. „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete …“ Síce Ježišove slová znejú trošku drsne, ale skrýva sa v nich jedna podstatná vec, ktorá je pre Boha typická a tou je, podľa mňa, trpezlivosť. Aj keď sme celý život hriešni, žijeme v hriechu, Boh nad nami nezlomí palicu, ako sa hovorí, ale je celý čas trpezlivý a čaká, či sa obrátime na Neho, či oľutujeme, čo sme v živote napáchali a požiadame ho o pomoc. Tým, že sme do daru dostali slobodnú vôľu je na nás ako sa zachováme. Lenže na to, aby sme dostali odpustenie musíme urobiť my ten prvý krok a požiadať o odpustenie. Odpustenie ako veľmi dôležitá forma pokánia. Práve o odpustení bude dnešná moja úvaha.
Odpustenie je jednou z tém pozitívnej psychológie a má zásadný význam pre porozumenie v medziľudských vzťahoch a ich skvalitnenie. Psychológ Kushner vyslovuje názor, že odpustenie je najvyšším druhom spôsobu zvládania neodvratných životných ťažkostí, psychických zranení, frustrácií a útokov. Uzatvára, že schopnosť odpúšťať sebe a iným, tak možno z tohto uhla pohľadu chápať aj ako autentickejší spôsob ľudského bytia, vlastnej existencie. Podobne Benner považuje odpúšťanie za nesmierne dôležitú súčasť nášho života a osobnostného rastu. Odpustenie nás uvádza do plnšieho života, hovorí Křivohlavý, vyzdvihujúc i ďalšie benefity vzťahujúce sa k odpusteniu. Spočívajú v oslobodení sa od minulých zranení, ťaživých myšlienok, výčitiek alebo hanby a naopak prinášajú väčší pocit kľudu, pokoja a šťastia. Odpustenie môže aktivovať integratívne sily človeka, zachrániť jeho psychiku od vnútorných zmätkov a konfliktov, vyviesť ho z roztrieštenosti do integrovanosti, od osamotenia do zmierenia. Existuje tiež terapia odpúšťania, ktorá je používaná napríklad ako pomoc rizikovým skupinám dospievajúcich, ktorí prežili fyzické alebo psychické zneužívanie.
Mnohí z nás žijú v prílišnej hrdosti na to, aby niekoho požiadali o odpustenie, alebo sami odpustili. Vyžaduje si to isté zníženie energie svojho ega, aby sme sa do toho pustili. Skúsme poprosiť Boha o túto silu a odvahu požiadať o odpustenie alebo odpustiť. Taktiež nezabúdajme aj popri našich medziľudských vzťahoch na vzťah s Bohom, ktorý je trpezlivý a čaká na našu prosbu o odpustenie a na naše pokánie. Ešte nie je neskoro!
© Mgr. Peter Chomjak
