(1) Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. (2) Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára. (3) Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ (4) Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ (5) Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ (6) A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Boha. (7) A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám jeho bolesť (8a) a zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“ (13) Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a poviem im: Poslal ma k vám Boh vašich otcov. A čo im poviem, keď sa ma opýtajú: ‚Ako sa volá?‘“ (14) Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“ (15) A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela: Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky pokolenia.“
(Ex 3,1–8a.13–15)
Známe rozprávanie o Mojžišovi a horiacom kríku z Knihy Exodus približuje tajomné Božie meno „Ja som, ktorý som“ (v. 14). Boh svoje meno oznamuje v súvislosti s Mojžišovou novou úlohou. Kvôli úplnosti si doplňme slová Božieho poslania, ktoré lekcionár vynecháva: „pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ (v. 10). Mojžiš má vyviesť ľud, ale čitateľ vie, že najprv Boh sám povedal: „zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny“ (v. 8). Ako je to teda s vyvedením Izraelitov z Egypta? Vyvedie ich Boh alebo Mojžiš? Pozrime sa na to bližšie.
Vráťme sa na úplný začiatok Mojžišovho života. Všetkým novonarodeným chlapcom z Izraela hrozí smrť, ale jedno dieťa prežije. Príbeh hovorí o Mojžišovej mame, sestre, košíku, rieke Níl, faraónovej dcére a jej slúžkach. Je zaujímavé, že v tomto celom sa nespomína Boh. Kto zachránil maličkého Mojžiša? Zaiste k tomu prispeli všetci spomínaní ľudia svojou láskou a zľutovaním. Predsa však sa čitateľ môže zamyslieť, či kroky jednotlivých osôb, ktoré sa pričinili o Mojžišovu záchranu, boli iba náhodné, alebo sa tu uskutočnil nejaký „vyšší plán“. Osobne sa prikláňam k tomu, že Boh určite nebol neprítomný.
V našom dnešnom úryvku Boh aktívnym spôsobom vstupuje do deja a oslovuje Mojžiša, aby sa svojou angažovanosťou zapojil do záchrany Izraela. Pozýva ho dôverovať, že to, čo zakúsil kedysi na vlastnej koži, sa môže zopakovať v prípade celého Božieho ľudu. Jemu pomohli konkrétni ľudia a teraz on môže prispieť k záchrane iných. Spoločným menovateľom obidvoch situácií je to, že záchrana ľudí sa nedeje bez ľudí. Akoby Boh ani nechcel, aby to išlo pomimo človeka a bez človeka. Kto by čakal, že výsledok sa dostaví po lúsknutí prstami alebo po mávnutí čarovným prútikom, zostane sklamaný.
Pohľad viery umožňuje vidieť, že vyslobodenie a vyvedenie Izraelitov z egyptského otroctva je Božia iniciatíva a jeho dielo. Zároveň platí, že ten, kto zakúsil Božiu dobrotu a pomoc ľudí, je poslaný pomáhať. Boh má k dispozícii rôzne cesty, ako sa priblížiť k ľuďom, ale veľmi rád prichádza ľudským spôsobom. Kresťanstvo je o tom, že Boh sám sa stal človekom, aby sme sa mohli stať jeho deťmi. Daroval nám spásu a chce, aby sme o nej svedčili iným. Možno nebudeme v situáciách, v akých bol Mojžiš, ale môžeme zaujať postoj lásky a zľutovania ako jeho mama, sestra, faraónova dcéra…
Keď sa usilujeme o dobro, sme na správnej ceste. Všetkým prajem požehnanú nedeľu a celý nasledujúci týždeň.
Foto: Yøe Kovalík.
Staršie zamyslenia k aktuálnemu čítaniu nájdete v archíve našej stránky.
