Kde je srdce človeka, tam je aj jeho poklad. Lebo Pán neodopiera dobré dary tým, čo ho prosia.
Teda Pán je dobrý, a k tým, čo ho očakávajú, je zvrchovane dobrý, preto prilipnime k nemu, buďme pri ňom celou svojou dušou, celým srdcom, celou silou, aby sme boli v jeho svetle, videli jeho slávu a tešili sa z milosti nadzemskej blaženosti. K tomuto dobru teda pozdvihnime myseľ, v ňom buďme, v ňom žime, k nemu prilipnime, lebo len ono presahuje každú myšlienku a každú úvahu a dáva trvalý pokoj a duševnú pohodu; pokoj, ktorý prevyšuje každú myšlienku a každú chápavosť.
Toto dobro preniká všetko, všetci v ňom žijeme a od neho závisíme, ale ono nemá nič nad sebou, lebo je božské. Veď nik nie je dobrý, jedine Boh. Preto čo je dobré, je božské, a čo je božské, je dobré. A preto sa hovorí: „Otváraš ruku a všetko sa sýti dobrotami.“ Lebo naozaj z Božej dobroty dostávame všetky dobrá a nie je v nich primiešané nijaké zlo.Tieto dobrá sľubuje Písmo veriacim: „Dobrá zeme budete požívať.“
Zomreli sme s Kristom; nosíme na svojom tele Kristovu smrť, aby sa na nás ukázal aj Kristov život. Nežijeme už teda svoj život, ale žijeme život Kristov, život nevinnosti, život čistoty, život prostoty a všetkých ostatných čností. S Kristom sme vstali z mŕtvych, v ňom žime, v ňom vystupujme hore, aby had nenašiel našu pätu na zemi a nemohol ju zraniť. Utekajme odtiaľto. Duchom môžeš ujsť, aj keď ťa telo zadŕža. Môžeš byť tu a byť aj pri Pánovi, ak sa k nemu vinie tvoja duša, ak ideš za ním svojimi myšlienkami, ak vo viere, ešte nie v nazeraní, kráčaš po jeho cestách, ak sa k nemu utiekaš; lebo on je útočište a sila a Dávid mu hovorí: „K tebe sa utiekam a nie som sklamaný.“
Boh je teda útočište. Ale Boh je v nebi a nad nebesiami, preto treba odtiaľto utekať ta, kde je pokoj, kde je odpočinok od práce, kde môžeme sláviť veľkú sobotu, ako hovorí Mojžiš: „Soboty krajiny budú vás živiť.“ Lebo spočinúť v Bohu a vidieť jeho radosť je ako hostina plná lahody a pokoja. Utekajme teda ako jelene za vodou z prameňa. Po čom žíznil Dávid, po tom nech žízni aj naša duša. A kto je ten prameň? Počuj, čo hovorí: „Veď u teba je zdroj života.“ Tomuto prameňu nech povie moja duša: „Kedyže už prídem k tebe a uzriem tvoju tvár?“ Teda Boh je ten prameň.
Z traktátu svätého biskupa Ambróza O úteku zo sveta
(Cap. 6, 36; 7, 44; 8, 45; 9, 52: CSEL 32, 192. 198-199. 204)
