3. pôstna nedeľa rok A – slovo k prvému čítaniu (Ex 17,3-7)

Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“ Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“ Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
(Ex 17, 3-7)

Vody mora symbolizujú smrť. Keď ľud vychádza z Egypta, Boh rozdelí more a oni prejdú po suchu. Hrozba smrti je božím zásahom prekonaná. Dnešné čítanie predstavuje opačnú situáciu. Chýba pitná voda, ktorá je podmienkou (a symbolom) života. Bez vody človek dlho nevydrž, hrozí mu smrť. Ale aj táto hrozba je odvrátená. Ľud v nebezpečenstve smrti ohrozuje Mojžiša, ktorého chcú podľa jeho vlastných slov ukameňovať ako zodpovedného za spomínaný nedostatok vody.

V úvode čítania sa objavuje nostalgia za Egyptom a nie je to prvý krát, čo sa deje niečo také (porov. Ex 16,3). Izraeliti považujú plné hrnce a hojnosť živobytia za väčšiu hodnotou ako slobodu pre službu Bohu (Ex 5,3). Záver našej perikopy vysvetľuje, že je to pokušenie týkajúce sa viery v Božiu blízkosť: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“

Boh odpovedá na reptanie ľudu. Veľmi zvláštne je vyjadrenie „ja budem stáť pred tebou“. Vždy je to človek, ktorý stojí pred Bohom. Stáť pred niekým signalizuje pozíciu služby. Tu stojí Boh pred Mojžišom. Boh chce poslúžiť ľudu. Môžeme povedať, že Bohu patrí služba ľudí, hoci ju nepotrebuje. Človeku nepatrí Božia služba, ale nutne ju potrebuje.

Ježiš umýva učeníkom nohy (Jn 13,5). On, ktorý je Boh jednej podstaty s Otcom, vykonáva službu otroka. Smäd človeka môže byť uhasený.

© Jozef Kohut, 22.3.2014
(foto: Anna Macková)