V deň Turíc 14 vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 22 Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 25 Veď Dávid o ňom hovorí: ‚Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘ 29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31 videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32 Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“
Sk 2,14.22–33
Udalosti Veľkej noci sú pre kresťanskú vieru také dôležité, že sa slávia päťdesiat dní. Vieme, že presne toľko trvá Veľkonočné obdobie. Je ešte dlhšie, ako štyridsaťdenná doba pôstu. A slávenie sa následne predlžuje na každú nedeľu v roku, o ktorej sa hovorí, že je Veľkou nocou týždňa. Ježišovo zmŕtvychvstanie sa nám má „dostať pod kožu“, až kým nás celkom neprežiari. Samozrejme, že proces premeny si vyžaduje čas.
Dnešné prvé čítanie predstavuje otázku, ktorá je vždy na začiatku cesty viery. Kladie ju aj emeritný pápež Benedikt v druhom zväzku svojej trilógie Ježiš Nazaretský: „…pri našom hľadaní Ježišovej podoby je rozhodujúcim bodom zmŕtvychvstanie. Či Ježiš len bol, alebo či je – to záleží od zmŕtvychvstania.“ (Ratzinger, Jesus, s. 267). Táto otázka nás odkazuje na svedkov Zmŕtvychvstalého, ktorí dosvedčujú, že on nie len kedysi žil, ale že je živý, a oni s ním majú skúsenosť. Veríme vďaka iným. Buďme vďační za tých, cez ktorých nás Boh priviedol k viere.
V Novom zákone máme tzv. tradíciu vyznaní, t. j. krátkych výrokov o zmŕtvychvstaní. Asi najstarší takýto výrok podáva Lukášovo evanjelium: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ (Lk 24,34). Okrem toho máme tradíciu rozprávaní; tvoria ju predovšetkým známe state o zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša v štyroch evanjeliách. Peter dnes hovorí o Ježišovi, že „Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti“ (v. 24). A o chvíľu dodáva: „Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“ (v 32). Máme pred sebou príklad tradície vyznaní.
Apoštol nespomína odvalený kameň, prázdny hrob, stráž ani zemetrasenie. Nehovorí o Márii Magdaléne, neveriacom Tomášovi ani o raňajkách na brehu Genezaretského jazera. Pre tradíciu vyznaní sú spomienky svedkov až druhoradé, prvoradé je „zachovať kresťanské jadro, bez ktorého by posolstvo a viera neboli ničím“. (Razinger, Cesta, s. 102) Tým jadrom je, že Boh Ježiša vzkriesil.
Obnovujme si vieru, že náš Boh je silný (svätý, silný, nesmrteľný – záver Korunky Božieho milosrdenstva) a dobrý. Dovoľme mu, aby sa nám prihovoril „prostredníctvom stvoriteľského slova a lásky“ (Ratzinger, Cesta, s.106). A nech nás vedie po novej ceste, ktorá sa pre človeka začala Ježišovým zmŕtvychvstaním.
Pozrite si aj text zamyslenia k rovnakému čítaniu z Veľkonočného pondelka tu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: J. Rodáková, M. Wiesnerová – Chceme spievať pieseň novú
Literatúra:
Ratzinger, J., Cesta veľkonočným tajomstvom (SSV; Trnava 2006).
Ratzinger, J., Jesus von Nazareth II (Herder; Freiburg; Basel; Wien 2011).
