Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“ (Lk 24,35-48)
Celá stať je pokračovaním príbehu dvoch tzv. emauzských učeníkov. Po mimoriadnej skúsenosti s Ježišom v Emauzoch, kde ho spoznali pri lámaní chleba, hneď v neskorú hodinu vstávajú a utekajú späť do Jeruzalema, kde vo večeradle hovoria ostatným čo videli a zažili. A práve doprostred tohto rozprávania vstupuje vzkriesený Ježiš. „Zmätení a naľakaní si mysleli že vidia ducha.“ Prečo to takto prežívajú, keď v Emauzoch ho už videli? Nevideli tohto istého Ježiša už predtým, nespoznali ho pri lámaní chleba? Vari prišiel iný Ježiš medzi nich? Považovali ho za mátohu, ducha zomrelého?
Odpoveď na ich situáciu môžeme nájsť v Ježišovej otázke, ktorú im adresuje: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?“ Dvaja učeníci, ktorí dobehli z Emauz, hovorili o stretnutí s Ježišom ako o nadprirodzenom úkaze, ktorý si mohli vysvetliť a možno aj vysvetľovali ako stretnutie s duchom zomrelého. Preto sa ich Ježiš vyčítavo pýta, prečo im srdcia zachvacujú také myšlienky a vyzýva ich presvedčiť sa a dotknúť sa jeho osláveného tela i sadnúť si s ním k stolu. Ide už o druhé stolovanie emauzských učeníkov spolu s Ježišom. Od prvého stolovania ich dvihol tým, že sa im stratil z očí v Emauzoch a k druhému stolovaniu ich posadil tým, že sa im zjavil v Jeruzaleme uprostred ostatných učeníkov. Okrem toho, že ich solídne vycvičil po telesnej i duchovnej stránke (večerný beh do kopca späť do Jeruzalema a následná skúsenosť pri zjavení), vrátil ich do spoločenstva učeníkov za zatvorenými dverami ako svedkov svojho zmŕtvychvstania. Ani nevedeli ako a stali sa svedkami Ježišovho vzkriesenia pre ostatných učeníkov.
Evanjelista Lukáš ešte poznamenáva, že sa im otvorila myseľ pre porozumenie Písmu. Stalo sa tak na základe toho, že oni sami si vyplnenie predpovedí Starého zákona prečítali vo vlastnom príbehu.
Štefan Novotný, 19.4.2015
