Peter v dnešnom evanjeliu sa rozhodol ísť loviť ryby. Rozhodol sa ísť pracovať a k nemu sa pridali ďalší apoštoli. Napriek všetkej snahe chytiť ryby do sieti, nič nechytili. Nad rámom prichádza Ježiš, ktorý sa ich pýta čo majú na jedenie. Môžu iba smutne konštatovať, že nemajú nič chytené. Koľkokrát sa nám stáva, že pracujeme celý deň, možno aj celú noc a práca napriek snahe nevyšla podľa našich predstáv. Nedostali sme ohodnotenie, nezaplatil nám klient alebo zamestnávateľ za prácu, možno nezaplatil odberateľ. A my sme v patovej situácii. Áno, často sa to stáva. A my sme v problémoch. Možno nemáme na splatenie záväzkov, možno na splátku úveru alebo na ďalšie výdavky. V tom čase je každá minúta pre nás vzácna. Potrebujeme nájsť riešenie z ťažkej finančnej situácie. V dnešnom evanjeliu prichádza Ježiš s tým, že znova majú apoštoli spustiť siete. Hovorí im, aby šli znova loviť ryby – pracovať. Nepovedal apoštolom, že si majú sadnúť a on to spraví. Ani nepovedal, že spraví zázrak, aby sa najedli. Povedal im: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Apoštoli možno nechápali tomu, prečo ich znova posiela loviť ryby, keď celú noc sa namáhali a nič nechytili. Ako môžu teraz niečo chytiť za taký krátky čas? Ich myšlienky a pocity boli rôzne. Koľkokrát prežívame úzkosť a strach, ktoré sa nám miešajú s radosťou a nádejou? Niekedy sa nevieme ani zorientovať sami v sebe, pretože sa nachádzame v ťažkých situáciách. „Kto trpí existenčným strachom, vníma svoju situáciu tak, že sa v ohrození nachádza celý základ jeho života. Ohrozenie môže byť telesného rázu, ale tiež psychického, finančného alebo sociálneho.“ (Psychologie Heute, ročník 2004, cit. s.11, 21) Tu by sme mali zahodiť všetky pochybnosti a v dôvere odovzdať tieto skúšky Bohu. Máme poznanie. „Mať vedomosti robí človeka smutným a často sa práve toto stáva: Kto vie viac je smutnejší od toho, kto vie menej, pretože nazhromaždiť informácie a byť informovaný o všetkom, čo sa deje vo svete, vôbec nie je garanciou šťastia, ale naopak, človeka to vystavuje riziku, že upadne do depresie pred všetkým, čo nefunguje. Preto pápež (pozn. Benedikt XVI.) spresňuje, že „pravda znamená viac než nadobudnutie vedomostí, poznanie pravdy má za účel poznanie dobra“.“ (Valli, A. M. – Pápež na muške. Prečo je muž v bielom na čiernom zozname?) „Pri transformácii globalizácia – relokalizácia je zachovaná, pomocou digitalizácie a komunikácie, globalizácia znalostí, ktoré „cestujú“ a sú zdieľané po celom svete pri klesajúcich nákladoch. Od globalizačného „Mysli lokálne, konaj globálne“ sme sa presunuli k relokalizačnému „Mysli globálne, konaj lokálne“. Od myslenia à la Theodore Levitt sme sa proste posunuli…“ (Zelený M., Košturiak J. – To vám byl divný svět… Úvahy o proměnách světa kolem nás) Máme veľkú príležitosť začať znova. Tak ako apoštoli. Nečakajme na to, keď sa zlepšia podmienky. Nečakajme na dotácie, podporu, odpoveď… Teraz sa pusťme do práce. Začnime od seba. Naučme sa ráno vstať a poctivo pracovať. Naučme sa pestovať zeleninu, ovocie, obrábať pôdu, chovať dobytok, naučme sa novým remeslám… Ak máme možnosť začnime študovať, pusťme sa do štúdia na strednej, vysokej škole… Nepodceňujme sa, ale vytvárajme spoločné hodnoty na morálnych a etických princípoch. Aby sme mohli naše poznatky, vedomosti, skúsenosti odovzdávať mladším generáciám. Nebojme sa konať lokálne. Podporujme sa navzájom a tešme sa z úspechov našich priateľov, blízkych, zamestnancov, zamestnávateľov, chudobných i bohatých. Nezabúdajme za všetko čo máme ďakovať všemohúcemu Bohu. Pretože nič v našom živote nie je samozrejmé. Ani naša práca, ani náš úspech.
© Jaroslava Kmecová, 09.04.2013
