K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ (Lk 20,27-38)
Prípadová štúdia, ktorou chcú saduceji zosmiešniť Ježiša sa dá prerozprávať asi takto: Siedmi bratia bojujú o svoju budúcnosť, chcú zachovať svoj rod podľa tzv. levirátneho zákona, a preto keď jeden zomrie, nahradí ho v boji o potomstvo a budúcnosť rodu druhý, a tak sa postupne vystriedajú všetci siedmi. Svoj boj s časom a so smrťou prehrajú a nakoniec ho prehrá aj žena, ktorá bola postupne manželkou siedmich bratov bez toho, že by im porodila jediného syna. Ak by mali byť všetci vzkriesení, dostanú sa do právneho sporu, pretože žena by mala podľa logiky patriť siedmim naraz a Mojžišov zákon nepripúšťal polyandriu – „mnohomužstvo“. Teda nemôžu byť vzkriesení, pretože sa to protiví Mojžišovmu zákonu.
Je zvláštne, že Ježiš vo svojej odpovedi nehovorí o siedmich bratoch a ich žene ako o manželoch alebo rodičoch, ale ako o synoch, resp. Božích deťoch. Siedmi bratia a ich manželka z prípadovej štúdie saducejov majú teda byť synmi vzkriesenia, nie otcami a matkami svojho budúceho života. Povedané ešte iným spôsobom: siedmi bratia a ich manželka sú pozvaní stať sa Božími deťmi, lebo Boh je ten, ktorý dáva nielen pozemský život, ale aj uznáva ľudí za hodných večného života. Preto siedmi bratia so svojou manželkou majú nádej na zachovanie rodu, aj keď ostali bez detí.
Zlatým klincom Ježišovej argumentácie je odvolanie sa na jednu z najdôležitejších statí Mojžišovho zákona, kde sa Boh dáva poznať a odhaľuje svoje meno. Táto stať hovorí práve o tom, že Pán – Boh Izraela – je Bohom živých a nie mŕtvych. Ježiš teda hovorí, že večný život sa neprodukuje, ale večný život sa prijíma. Základným predpokladom je viera a dôvera k Bohu ako ju mali Abrahám, Izák a Jakub. Podobne ako Abrahám pri zápase o svoje potomstvo, prišiel k skúsenosti so živým Bohom a stal sa skrze svoju vieru Božím dieťaťom, tak aj siedmi bratia spolu so svojou manželkou pri zápase o svoje potomstvo môžu byť „uznanými za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania“ a byť „synmi vzkriesenia“.
Pre nás moderných čitateľov tohto Ježišovho slova je tu veľká výzva naučiť sa Bohu dôverovať, aj keď sa nám neplnia naše sny a niektoré naše oprávnené túžby ostávajú nenaplnené.
Viac o saducejoch a ich spore s Ježišom sa dá nájsť v slove k evanjeliu spred troch rokov
Štefan Novotný, 5.11.2016
