Koľko má človek dávať zo svojho platu cirkvi alebo na charitu? To je častá otázka človeka. Dnes Ježiš si všimol postoj chudobnej vdovy, ktorá hodila do pokladnice mince. Bolo ich málo alebo veľa? Podľa toho z akého pohľadu. Z pohľadu chudobnej vdovy to bolo všetko čo mala. Z pohľadu ostatných ľudí to bolo prakticky nič. Ako by sme sa mali správne rozhodovať ohľadom podpory cirkvi a charity? Ak chce človek robiť dobrú vec, nech ju robí z hlbokého presvedčenia a z úcty k Stvoriteľovi, k človeku, histórii, životnému prostrediu, k budúcim generáciám. Často sa stretávame v bežnom živote a v médiách s pojmom filantrop. Aj v organizáciách sa bežne toto slovo používa. Tento pojem nevyjadroval a nevyjadruje to isté v každej krajine a neobjasňoval to isté ani v minulosti. Od roku 2006 Slovník súčasného slovenského jazyka A – G pozná výklad tohto slova nasledovne: filantrop je ten, „kto prejavuje starostlivosť o dobro ľudí“. (slovniky.korpus.sk. [online].) Slovník slovenského jazyka platný v rokoch 1959 – 1968 uvádza, že – filantropia – ľudomilnosť, je „jeden z prostriedkov buržoázie slúžiaci na maskovanie vykorisťovania a zároveň na oklamanie a zavádzanie vykorisťovaných od boja za triedne záujmy“. (slovniky.korpus.sk. [online].) Teda samotný pojem filantrop nemusí byť vnímaný v každom jazyku a v každej dobe iba pozitívne. V minulosti sa takto neoznačovali ľudia, ktorí boli veľkodušní. Je potrebné ísť ešte ďalej a skúmať postoj človeka, ktorý môže byť označovaný ako filantrop. Carnegie vo svojej publikácii uvádza: „Uspokojil by sa nejaký začínajúci podnikateľ s predstavou, že bude pracovať celý život za fixný plat? Som si istý, že nie. Takto možno spoľahlivo rozlíšiť podnikavého od nepodnikavého človeka. Ten prvý je pán závislý od zisku a ten druhý je sluha závislý od platu.“ (CARNEGIE, A. The Empire of Business.) Dopĺňa ho Havard, ktorý pokračuje vo vyjadreniach, že „ide skôr o apológiu arogancie“. (HAVARD, A. Zodpovedné líderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) Prečo? Pretože pojem filantropia nevyjadruje pohnútky človeka, iba hodnotí konečný výsledok. „Niekto by mohol namietnuť, že veľkodušnosť týchto podnikateľských magnátov spočívala v tom, že venovali milióny dolárov kultúrnym a charitatívnym organizáciám, ale túto črtu možno lepšie vyjadriť slovom filantropia. Filantropia je krásna vec, ale nie je to veľkodušnosť, a to najmä v prípade, že rozdávame z prebytku bez toho, aby sme museli niečo osobne obetovať. Veľkodušnosť je viac než len schopnosť vypísať štedrý šek. Je o darovaní samého seba.“ (HAVARD, A. Zodpovedné líderstvo. Cesta k osobnej dokonalosti.) To, čo nás môže naučiť chudobná vdova z evanjelia, by sa dalo zhrnúť do takých dvoch zásad, ktoré nám zároveň dajú odpoveď na to, koľko by človek mal dať na Cirkev či charitu. Tou prvou je: “Veľkosť daru sa neposudzuje podľa toho, koľko dáš, ale koľko ti ostane.” Druhou: “Dar má cenu vtedy, ak sa dáva z lásky a so srdcom.” Tento dvojaký filter nám dá odpoveď na každý náš dar.
© Jaroslava Kmecová, 23. 10. 2015
