Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“ Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi! A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“
(Lk 21,5-19)
Ježišovmu odchodu z chrámu predchádzala jeho pochvala adresovaná chudobnej vdove, ktorá vložila do chrámovej pokladnice síce veľmi malú čiastku, ktorá však pre ňu znamenala mnoho, celé živobytie. Jeden z učeníkov, ktorí boli svedkami tejto udalosti, keď vychádzajú z chrámu, chváli veľkosť kameňov i veľkoleposť celkovej stavby jeruzalemského chrámu. Tento tzv. druhý chrám bol vskutku obdivuhodným dielom, aj keď podľa mnohých nedosahoval krásy prvého Šalamúnovho chrámu. Bol postavený po návrate z babylonského zajatia a postupne zveľaďovaný. Posledným veľkým staviteľom, ktorý sa naň podpísal bol Herodes Veľký, keď dal rozšíriť chrámovú plošinu, postaviť vodovod a vybudovať stĺporadie. Navyše v spodnej časti obvodového oporného múru chrámovej plošiny sa nachádza ešte aj dnes viditeľný tzv. západný kameň, ktorý je najväčším kusom kameňa použitým v staroveku na stavbe. Váži 517 ton je dlhý 13,6 m a vysoký 3 m. Pravdepodobne pri pohľade na podobné kamene v múroch dnes už neexistujúcej stavby jeruzalemského chrámu zazneli obdivné slová onoho učeníka.
Ježiš však nemá slová obdivu pre túto architektúru. Na jednej strane nešetrí chválou na chudobnú vdovu a obetu celého jej živobytia na údržbu chrámu, kým na druhej strane hovorí o jeho úplnom zničení. Hovoriť o zničení jeruzalemského chrámu bolo vlastné starozákonným prorokom, najmä Jeremiášovi, ktorý žil v pohnutých časoch zániku prvého chrámu. V spore, ktorý vznikol po vyhnaní predavačov z chrámu aj Ježiš sám priamo vyzýva k jeho zbúraniu a sľubuje že vystaví nový (Jn 2,19).
V tomto prípade Ježiš veľmi umne využíva obdiv svojich učeníkov a premieňa ho na poučenie i varovanie. Pozýva svojich učeníkov dívať sa za vonkajší zjav vecí a vidieť hodnoty, ktoré sú ukryté. Podobne ako znížil hodnotu zlatých mincí vhodených do chrámovej pokladnice boháčmi, rovnako znižuje stabilitu a trvácnosť stavby chrámu. Veľké sumy boháčov sú prekonané príspevkom chudobnej vdovy. Krása a trvácnosť chrámovej stavby je prekonaná hodnotou nového chrámu, za ktorý sa Ježiš sám vyhlasuje. Jeruzalemský chrám ako miesto zmierenia človeka s Bohom končí svoju úlohu a nahrádza ho nový chrám, vybudovaný nie ľudskou rukou – chrám Kristovho tela.
Súčasťou tohto chrámu sa stávajú aj jeho učeníci. Preto sú tu slová o ich svedectve, ktoré vydajú pred vladármi a kráľmi. Evanjelista Lukáš tu umne zdôrazňuje v tejto Ježišovej eschatologickej reči udalosti opisované v Skutkoch apoštolov najmä v prípade apoštola Petra a v Pavlovej misii, ktorý bol známy práve tým, že pred svojim obrátením mal poverenie po synagógach usvedčovať židov z priľnutia k Ježišovi a tým zo zrady židovskej viery. Po obrátení sám vydával svedectvo o Kristovi pred mnohými vladármi (napr. Sk 26,1-23). V danej chvíli Ježišove slová: “Nezostane tu kameň na kameni”, nielen hasia akékoľvek nadšenie učeníkov z krásy chrámových stavieb spolu s ich národnou hrdosťou, ale zároveň predpovedajú im nové horizonty, o ktorých nikto netušil.
© Štefan Novotný 16.11.2013
