V dnešnom evanjeliu nám Ježiš opakuje: „Ale moje slová sa nepominú.“ Ktoré konkrétne slová myslí? Tie o chudobnej vdove? Alebo o bohatom mladíkovi? Alebo azda desať Božích prikázaní? Určite v tomto evanjeliu myslí na všetky slová, ktorými sa snaží človekovi pomôcť dosiahnuť stav večnej blaženosti. Nejde to bez toho, aby človek neprekonával prekážky. Iba krok za krokom v osvojovaní si čností, ktoré vedú k nesebeckému životu mysliac aj na druhých ľudí, nielen na nás samotných, človek napĺňa slová zo Svätého Písma. K tomu patrí začať sa správať zodpovedne k peniazom, k práci a podpore ľudí aj z ekonomického hľadiska. Zodpovednosť k peniazom znamená ich správne používanie bez sebeckých pohnútok, s ktorými každý človek dennodenne zápasí. Práca je zasa zdrojom našej obživy. Ale nielen to, je aktivitou, ktorá nám pomáha rozvíjať seba, svoju osobnosť a tiež povzbudzovať k tomu svojich kolegov a spolupracovníkov. Podporovať druhých ľudí je veľmi široký pojem. Zahŕňa podporu každého človeka, ktorému vieme pomôcť v tom, že mu umožníme, poprípade ho naučíme pracovať, aby sa stal nezávislým na našich príspevkoch. Vo všetkých týchto oblastiach môžeme napredovať. Vyžaduje si to sebadisciplínu. Človek by sa nemal báť sebaovládať, sebakontrolovať a odriekať si, pretože práve to mu pomáha zdokonaľovať sa. Iba na tento ceste začína radosť z nového života aj podľa Ježišových slov zachytených vo Svätom Písme.
© Jaroslava Kmecová, 14. 11. 2015
