18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ 19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“ 21 On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“ 23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. 24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
„Kto nie je na facebooku, nežije!“ – rozšírený slogan hlavne medzi mladými. A tí, čo nemajú ani internet, potom nežijú?? 2/3 ľudstva nedisponuje denným pripojením k netu a nemá facebook. Mŕtve duše?? V čom spočíva večný život? – pýta sa popredný muž Ježiša. Dnes by sa takto nikto nikdy nepýtal. Ani kresťan. Skôr sa pýtame v čom spočíva život? A sme krátkou okľukou späť: byť na facebook-u = život? Život pre mnohých dnes naozaj znamená byť videný, známy, byť v centre diania. A my sami nie sme výnimkou.
Máme sa pýtať v čom spočíva večný život? Áno, aj. Ale najprv by sme mali mať jasno v čom spočíva život. Život sám o sebe. Keď kliknete na wikipediu nájdete, že život možno definovať ako systém, ktorý disponuje samo-podporovacím procesom, má schopnosť rastu a prebiehajú v ňom biologické procesy (http://en.wikipedia.org/wiki/Life). Je zaujímavé vnímať tento biologický a teda prírodovedný uhol pohľadu. A nič viac, nič iné veľmi nenájdete. Život sa dnes ináč nedefinuje.
Takže vážení a milí, život je biologicky podmienený proces. Treba sa oň starať, aby dlho vydržal. Večný život potom znamená, aby tento biologický proces trval večne. Už sme o krôčik bližšie k cieľu. Môžete si nechať urobiť lifting a kadečo iné, čo vás urobí mladšími…viem, že sa usmievate alebo možno mračíte, že to tak nie je. A presne o to ide. Všetci tužíme, že to tak nie je. Že život je viac. Ale čo viac? Naozaj byť stredobodom pozornosti, byť uprostred diania, mať účet na facebooku? Môcť si dovoliť hocičo je plnosť života? Zdravie? Sociálna istota a spoločenské postavenie?
Všetci cítime, že v hĺbke duše nám čosi chýba. Chýba všetkým a všetci čosi hľadáme. Na druhej strane prežívame ozajstnú radosť a tešíme sa, keď natrafíme na človeka, ktorý daruje nielen úsmev, ale nás aj podrží, keď je najhoršie. Ktorý nezuteká vo chvíli, keď sa mne prestane dariť alebo keď odkryje moje negatíva… zakusujeme ozajstnú radosť vo chvíli, keď máme pri sebe niekoho, kto nám rozumie. A hľa, tu je život! Život je totiž vzťah, dobrý, úprimný vzťah. Spoľahlivý vzťah. A tam, kde toto je, tam potom nemusí byť extra silné sociálne zabezpečenie alebo spoločenský status. Tam, kde je takýto vzťah, tam sa aj choroba ľahšie zvláda. A potom človek nemusí byť na facebooku, lebo žije. Naozaj žije, keď žije v dobrom vzťahu. Toto je život.
A čo je potom večný život? Večný život je nikdy nekončiaci vzťah. Vzťah, ktorý sa rozvinul do svojej maximálnej plnosti. Večný život začína tu a teraz. Je o vzťahoch. Keď Biblia hovorí o večnom živote používa obrazy, ktoré vyzdvihujú vzťahovosť: hostina, večera, svadba, sedieť v Abrahámovom lone, púť na horu Sion a liturgia na hore, prestretý stôl… vo všetkých týchto obrazom vystupuje do popredia vzťah osôb zdieľajúcich čosi spoločne. Život, aj ten večný, je o vzťahoch. O vzťahoch k iným a k tomu, kto toto všetko vymyslel – k Bohu. On sám sa zjavil medzi nami, a tak ako ho ukazujú posledné sviatočné dni Narodenia a Krstu, sám je spoločenstvom: Z neba zaznel hlas: toto je môj milovaný Syn, v ňom mám zaľúbenie. A Duch na neho zostúpil ako zostupuje holubica. (porov. Mk 1, 10-11).
Z tohto pohľadu je oveľa zaujímavejšie pýtať sa na život a večný život. Nemyslíte? Chvíľka zamyslenia na túto tému otvára oči. Ďalšia otázka sa týka „ako sa tam dostať“ alebo „čo robiť“, aby som do plnosti vzťahov vstúpil? Ježišova odpoveď smeruje k tomu a znova sú to veci, ktoré mnohí tušia. Vytvárať zdravé, čestné a úprimné vzťahy. Objav storočia pre mnohých: s každým! Poctivé vzťahy treba vytvárať s každým. O tom je Dekalóg – Desať slov, ktoré ukazujú minimum. Z tohto minima treba vykročiť o stupienok viac: choď predaj, čo máš – rozdaj chudobným – nasleduj ma.
V evanjeliách nikdy Ježiš nepovedal, že človek by mal ostať absolútne chudobným, nič nevlastniť. Vždy však žiada slobodu od toho, čo máme. Si slobodný natoľko, aby si dal to, čo máš, núdznym? Tento príkaz pripomína Abraháma, ktorému Boh prikazuje obetovať jediného syna Izáka. A čakal naň desaťročia. Kruté, neuskutočniteľné. Podobne ako rozdať všetko. Vo chvíli, keď Abrahám dvíha nôž, Boh ho však zastaví. Viem, že máš bázeň pred Bohom – dôverné priľnutie k Bohu. (porov. Gn 22,1-18). Abrahámova dôvera priniesla požehnanie. Práve pre túto dôveru Boh prisľubuje žehnať a ochraňovať jeho i potomkov (Gn 22, 16-19). O to ide aj tu.
Takže lekcia je pomerne jasná a jednoznačná: život, aj ten večný, je o vzťahoch. Vytvárať poctivé vzťahy je cesta vedúca k plnosti. Vzťahy voči všetkým, nielen k niektorým VIP. A ochota urobiť viac než len minimum prinesie už tu na zemi radosť, ktorá je plnou realitou u Neho.
Kto nie je na facebooku, nežije? Kto nevytvára takéto vzťahy nežije!
róbert jáger, 2014
