Žijeme vo veľkom zhone, ktorý už vnímame ako niečo prirodzené. Nakupujeme darčeky, chceme v práci ukončiť veľa vecí, náhlime sa a nedokážeme zastaviť. Tak nám neunikajú iba tieto sviatky, ale celý život. Honba za bohatstvom, za prácou, za našimi cieľmi a predstavami nám prináša veľa neporozumenia a sklamaní. Je čas zastaviť sa. Všetko sa dá. Obzrime sa späť. Čo z toho, že máme bohatstvo materiálne, keď nám chýba bohatstvo Božieho a ľudského objatia? Nič nám v živote neunikne, pokiaľ budeme mať vyvážený čas na prácu, oddych a na Boha. Je to možné. Tí, ktorí majú veľa práce, majú priestor na povzdych Bohu. Nezabúdajme ani na radosť zo života s Bohom aj s ľuďmi. Radosť je nákazlivá, citlivá a prirodzená pre človeka. A platí to nielen v osobnom živote, ale aj v duchovnom a v pracovnom živote. Nebojme sa v tomto čase porozmýšľať nad úpravou nášho denného programu, o pozitívnych zmenách v našom živote a o to, ako uprednostníme radosť iného človeka pred svojou vlastnou radosťou. Predstavte si, že prídete do predajne na nákup a obslúži vás personál s úsmevom. Nastúpite do autobusu a ľudia vám pomôžu s ťažkou taškou. Podnikatelia sa dohodnú na spolupráci tak, aby ich zmluvy a pravidlá boli výhodné pre všetkých. Zdá sa vám, že to nie je možné? Je to možné. Boh a hovorí človeku: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Boh sa skláňa k človeku a dáva mu to čo potrebuje. Niekedy je to chudoba, niekedy je to bohatstvo. Nehovorí o tom, že na svete bude človek iba šťastný. Ale aj napriek utrpeniu môže človek byť veľmi šťastný. Pretože každé utrpenie má aj svoju pozitívnu stránku, ktorú človek najprv nevníma. Človek ju môže zbadať až vtedy, keď sa na veci pozrie z nadhľadu. Vníma ju iba pozitívne zmýšľajúci človek, ktorý nie je zameraný iba na seba. Boh sa skláňa k človeku a hovorí, že Jemu nič nie je nemožné.
© Jaroslava Kmecová, 14. 12. 2014
