V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
(Lk 1,39-45)
Po zvestovaní sa Mária ukazuje ako žena viery. Uverí anjelovmu zvestovaniu a súhlasí s Pánovým slovom. Prejavom tejto poslušnosti viery je odchod z Nazaretu do istého mesta v hornatom judskom kraji. Moderný čitateľ často prehliada v texte znamenie, ktoré Máriu pohlo na túto cestu. Oným znamením bola zmienka anjela o zázračnom počatí jej príbuznej Alžbety. Mária sa vydala na cestu k Alžbete nie preto, lebo jej išla pomáhať, ako sa to často zdôrazňuje a dáva na prvé miesto. Služba Alžbete je až sekundárnym rozmerom tejto návštevy. Prvým je poslušnosť znameniu, ktoré počula od anjela. Nečakané a zázračné tehotenstvo Alžbety, o ktorom Mária pravdepodobne nemusela vedieť, je pre Máriu orientačným bodom, ktorý má podľa anjelovho zvestovania sledovať. Preto sa dáva na cestu. Boh jej cez anjela nepovedal všetko. Má pre ňu ďalšieho „anjela“ – jej príbuznú Alžbetu.
To sa potvrdzuje nielen pri stretnutí dvoch matiek, kde zaznieva akoby druhé ohlásenie Máriinho materstva, presnejšie jeho potvrdenie. Povedané trochu inak: Mária si necháva potvrdiť svoje materstvo Alžbetou, na ktorú ju anjel odkázal. Paralelné miesto možno nájsť pri zvestovaní Ježišovho narodenia pastierom, kde im anjelský zbor predkladá znamenie jasličiek, ktoré bude potvrdením pravdivosti zvesti. Naradostnení prichádzajúci pastieri sa hneď ponáhľajú do Betlehema a keď nájdu znamenie dieťatka v jasliach, dopĺňajú Márii informácie o ňom podobným „prorockým“ spôsobom ako Alžbeta, keď ju Mária navštívila.
Alžbetino proroctvo nie je však len o dieťatku. Je pravda, že sa mu dostáva titul „Pán“ (Kyrios), ktorý je vyhradený v starozákonnom gréckom preklade Bohu Izraela. Okrem toho je počaté dieťa v Máriinom lone označené ako „Požehnaný“ (Eulogémenos), čo je z ďalších titulov prislúchajúcich Bohu. Avšak zaujímavé sú tituly, ktoré v Alžbetinom proroctve-zvestovaní dostáva Mária. Ona je tiež „Požehnaná“ (Eulogémené), čo neznamená, že je Boh, ale že medzi ženami je mimoriadne obdarená, omilostená Bohom. Možno povedať, že tu máme isté dozvuky anjelovho oslovenia pri zvestovaní – „Milostiplná“ (Kecharitomené). Druhý Máriin titul je „Blahoslavená“ (Makaria) a dôvodom tohto blahoslavenstva je uverenie, že sa splní Pánovo slovo zvestované cez anjela. Mária teda nielen porozumela zvestovanému slovu anjela, ale aj uverila a Alžbeta naplnená Duchom Svätým jej to slávnostne potvrdzuje. Táto atmosféra radosti z napĺňania anjelovho zvestovania je prípravou na známy Máriin oslavný chválospev na Božie spôsoby konania.
© Štefan Novotný 21.12.2012
