Toto hovorí Pán: „Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti. Preto ich vydá až do času, kým rodička neporodí. Až potom sa zvyšok jeho bratov vráti k synom Izraela. On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána, velebou mena Pána, svojho Boha. A budú žiť v istote, lebo teraz bude veľký až po končiny zeme. On bude pokoj.“
(Mich 5,1-4a)
Prorok Micheáš účinkoval v časoch zničenia severného Izraelského kráľovstva a mesta Samárie a zažil inváziu Asýrčanov do Južného kráľovstva a obliehanie Jeruzalema. Bolo to obdobie postupného úpadku monarchie. Kniha sa dá rozdeliť na dve časti, ktoré sú usporiadané tematicky podľa schémy: ohlásenie trestu – záchrana. Naše čítanie z piatej kapitoly proroka Micheáša je súčasťou ohlásenia záchrany v prvej časti spisu.
Máme pred sebou krátky text, ktorého prvé slová sú adresované Betlehemu. Je to domovské miesto kráľa Dávida a celej jeho dynastie. Betlehem, aj keď je najmenší (hebr. maličký, bezvýznamný), sa má stať miestom pôvodu nového vládcu nad Izraelom. Týmto Micheáš pripomína v Jeruzaleme azda zabudnutú históriu, keď sa mladučký bezvýznamný chlapec z Betlehema, pastier Dávid, stal veľkým kráľom a základom celého kráľovského rodu. Tu sa prorokuje o niekom, kto má opäť vládnuť v Izraeli, ale nepochádza z hlavného mesta. História sa istým spôsobom opakuje. Môžeme si však všimnúť, že text sa vyhýba slovu kráľ a tým jemne naznačuje hranice doterajšej a inakosť budúcej vlády. Prekvapivé je časové určenie pôvodu vládcu; siaha ďaleko, do minulosti, do dávnych dní. V prvom verši sa ukazuje paradoxnosť Božieho konania; vyberá si nepatrné, nehodné, ľudsky malé a robí z toho niečo veľké a vznešené.
Pozrime sa aj na verš o rodičke, ktorá porodí, presnejšie o čase, kedy rodička porodí. V Mich 4,9-10 označujú pôrodné bolesti utrpenie Jeruzalema, ktorý je práve obliehaný nepriateľmi. Podľa Mich 5,2 Boh vydá ľud do rúk nepriateľov, potom však prejdú pôrodné bolesti a nastane úľava v utrpení. Kým sa to stane, musí uplynúť nejaká doba. Potom sa uskutoční obnova celého Izraela, spojenie Severného aj Južného kráľovstva. Tu vidíme, že Boh jednoducho nezbavuje bolestí, dokonca ich dopúšťa, ale dôležité je, že utrpenia je iba prechodné a nemá posledné slovo.
V posledných dvoch veršoch sa pohľad znovu obracia na nového vládcu. On bude pásť ľud Božou silou. Téma pastierskej Božej starostlivosti je dôležitá vo Svätom písme. Kým spoliehanie sa iba na vlastné sily, stratégiu, politiku viedlo k záhube, Božia sila prinesie život v istote, pretože ohlásený pastier bude veľký až po končiny zeme. Na konci sa nepíše, že prinesie pokoj, ale on sám bude pokoj. Ide o pokoj, ktorý nie je možné napriek obrovskej snahe vyrobiť, ani skonštruovať. História Izraela učí, že hneď po kráľovi Šalamúnovi, ktorého meno znamená pokoj, prichádza k rozdeleniu kráľovstva. Micheáš predpovedá iný zosobnený Pokoj. My ho spoznávame v Ježišovi Kristovi, dobrom Pastierovi, kráľovi na kríži. On znovu prichádza, otvoríme sa mu a prijmeme ho?
© Jozef Kohut, 21.12.2012
4. adventná nedeľa rok C – komentár k prvému čítaniu
