„Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“ To je veta z evanjelia podľa Lukáša, ktorú Ježiš povedal v synagóge. Dnešná úvaha sa bude v mnohom podobať tej predchádzajúcej. V minulom nedeľnom evanjeliu sme počuli ako Ježiš pred všetkými prehlásil, že práve teraz sa splnilo to čo o ňom napísal prorok Izaiáš. Židia sa už dopočuli o zázrakoch, ktoré Ježiš urobil a dožadovali sa ich aj u nich – v jeho vlasti. Niektorí sa naňho zadívali a pýtali sa medzi sebou: „Vari to nie je Jozefov syn?“ A práve možno v tejto vete sa skrýva dôvod, prečo Ježiš vo svojej domovine neurobil toľko zázrakov. Tým dôvodom mohli byť predsudky, ktoré mali voči nemu a bránili im v tom, aby uverili, že on je ten, ktorý má takú moc – „Veď je to len Jozefov syn; Toho tesára?; Čo ten o tom vie?; On a zázraky? – Neexistuje.“
Už som to raz spomínal, ale vrátim sa k tomu aj dnes: Čo je vlastne ten predsudok? Je to negatívny postoj voči osobe alebo skupine, spočívajúci v sociálnom porovnávacom procese, v ktorom vlastná skupina je používaná ako porovnávacie kritérium. Predsudky teda predstavujú zvláštny komplex v podstate nezdôvodnených postojov a stanovísk, ktoré si ľudia osvojujú celkom nenápadne pod vplyvom prostredia alebo ich prevezmú od nejakej „autority“.
Aha, černoch a ešte je aj prezidentom. – klasický výrok zakladajúci sa na predsudku, že človeku s inou farbou pleti nemôže byť zverený takýto významný úrad. Ak Ježiš prišiel do krajiny, kde nepoznali jeho minulosť, nepoznali jeho rodinnú anamnézu, z akých pomerov pochádza, čiže Ježiš bol pre nich bez predošlých škvŕn, ktoré by mohli mať vplyv na vytvorenie si názoru naňho. Naproti tomu židia v Ježišovej vlasti poznali jeho rodičov, vedeli akému remeslu sa venoval a to ich obmedzovalo v tom, aby videli, kto vlastne je, nevedeli sa pozrieť skrz tieto predsudky a tak nemohli uveriť tomu, že je Božím Synom, ako to o sebe hlásal.
My sa správame často podobne. Nevieme sa pozrieť na človeka ponad múr, ktorý tvoria nahromadené predsudky a stereotypy a nevidíme kto vlastne je. „Róm si hľadá prácu? Neverím. Zamestnám ho a ešte ma aj okradne!“ Ježiš nás ale učí, aby sme ľudom pomáhali a hľadali v nich to dobré, čo sa dá ďalej rozvíjať a nie aby sme ich nálepkovali, kategorizovali a takto v podstate aj odsúdili. Myslime na to.
© Mgr. Peter Chomjak, 2.2.2013
