4. nedeľa v roku C – slovo k prvému čítaniu (Jer 1,4–5.17–19)

 Za dní kráľa Joziáša 4 Pán prehovoril ku mne takto: 5 „Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom. 17 Prepáš si teda bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo ti prikazujem! Nezľakni sa ich, aby som ti nenahnal strach pred nimi. 18 Ja ťa dnes urobím opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Judey a jej kniežatám, proti kňazom a ľudu krajiny. 19 Budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja, hovorí Pán, ja ťa zachránim.“
(Jer 1,4–5.17–19)

Povolanie Jeremiáša za proroka je jedinečné. Spisy starovekého Blízkeho východu poznali kráľov, ktorí boli božstvami (pred)určení vládnuť ešte pred svojím narodením, alebo od narodenia. Jeremiáš bol vyvolený „skôr“ (tento výraz sa v 1,5 nachádza dva krát); dnes by sme povedali, že to bolo od večnosti.

Je veľká škoda, že lekcionár vynecháva Jeremiášovu prvotnú odpoveď na Božie slová, pretože by sme bližšie videli, aká je dynamika Božieho povolania. Boh povoláva Jeremiáša a on hľadá istotu v sebe a svojich schopnostiach, ale nachádza iba dve prekážky: „neviem hovoriť, mladučký som“ (1,6). Boh slovom (nehovor mladučký som + neboj sa ich), gestom (vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst) a videniami (mandľovník + hrniec) formuje svojho proroka a ukazuje mu, na koho sa bude spoliehať.

Záver nedeľného čítania jasne ukazuje základnú istotu Jeremiášovho prorockého účinkovania: „lebo s tebou som ja“ (1,19). Je jasné, že povolanie nie je vyzdvihnutím/vyznačením, ale oveľa viac so sebou prináša zodpovednosť a často aj odmietnutie. Potvrdzuje to trojitá metafora opevneného mesta, železného stĺpu a bronzového múru (1,18).

Jeremiáš nespadol z neba ako dokonalý a bezchybný človek, ale formoval sa v Božej škole. Ani dnes Boh nepovoláva dokonalých, ale posväcuje tých, ktorí sa spoliehajú na neho.

Jozef Kohut 3. 2. 2019