(14) Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme. (15) Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. (16) Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu a už nebolo lieku. (19) [Nepriatelia] spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. (20) Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi kráľa a jeho synov, kým sa nezačalo kráľovstvo Peržanov. (21) Tak sa splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša: Teraz zem dostala svoje soboty, cez celý čas spustošenia odpočívala, až sa naplnilo sedemdesiat rokov. (22) V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša. Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, a on po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť – aj písomne: (23) „Takto hovorí Kýros, kráľ Peržanov: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme. A rozkázal mi, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi.“
2Krn 36,14–16.19–23
Knihy Kroník, z ktorých je naše liturgické čítanie na 4. pôstnu nedeľu, podávajú zhrnutie dejín vzťahu Boha a jeho vyvoleného ľudu. Podobne ako Kniha Genezis sa začínajú Adamom, ale končia oveľa neskôr ediktom perzského kráľa Kýra (539 pred Kr.), ktorý umožňuje Židom vrátiť sa do svojej vlasti a obnoviť chrám aj mesto Jeruzalem. Pravdepodobne kvôli tomuto sumarizujúcemu charakteru a dobrej správe o návrate Židov domov sú v hebrejskom kánone Písma celkom na konci a slúžia pre čitateľa Božieho slova ako maják nádeje.
Dnešnému úryvku, ktorý obsahuje nielen záverečné riadky spisu, ale aj samotnej hebrejskej Biblie, bezprostredne predchádza hodnotenie posledného Júdskeho kráľa Sedekiáša. Ten je predstavený ako negatívny hrdina, ktorý nerešpektoval náboženskú autoritu proroka Jeremiáša (v. 12), ani nadriadenú ľudskú autoritu kráľa Nabuchodonozora (v. 13a) a ani autoritu Boha (v. 13b). Naše čítanie hovorí podrobnejšie o tom, že Sedekiáš vo svojej rebélii nebol sám, lebo „aj všetky kniežatá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť“ (v. 14).
Prvotnou reakciou na spurnosť kráľa (v. 13) a neveru celého ľudu (v. 14) bolo to, že Boh s nimi mal súcit (v. 15). Druhá reakcia po výsmechu a pohŕdaní jeho slovom je rastúci hnev (v. 16). Tu vidíme, že v Knihe kroník sa Boh nepredstavuje ako chladná bytosť bez emócií, ktorá by si žila vo svojom sterilnom svete. Aj z ďalších textov Písma je jasné, že Boh Biblie nie je chladný ani vzdialený. Niekedy by sme boli radšej, keby sa do nás nemiešal. Našťastie, Boh nie je taký, akého by si ľudia chceli vymyslieť (a v prípade neveriacich aj odmyslieť).
Absolútnym dnom dnešnej perikopy aj celého spisu je konštatovanie, že už nebolo lieku (v. 16). Týmito slovami sa vyjadruje bezvýchodisková situácia. Boží ľud sa svojím konaním dostal do slepej ulice bez možnosti dostať sa von a nič mu už nepomôže. Svätopisec v nasledujúcich troch riadkoch referuje o hrôzach zničenia Jeruzalema a chrámu (vv. 17–19). Nejde mu o zbytočné líčenie podrobností. My si môžeme doplniť jeden detail, ktorý nedeľný lekcionár vynecháva; kým Bohu bolo ľúto jeho ľudu (v. 15), chaldejský kráľ sa nezľutoval nad nikým (v. 17).
Od tohto momentu sa však bude v Knihe kroník už iba stúpať nahor. Zem sa obnoví (v. 21), ľudí očistí skúsenosť vyhnanstva a Boh pohne srdce perzského kráľa Kýra (v. 22), aby postavil chrám hore v Jeruzaleme (v. 23). V pozadí obnovy je okrem Jeremiášovho proroctva o sedemdesiatich rokoch (Jer 25; 29) aj narážka na Knihu Levitikus. Každý siedmy rok mal byť tzv. sabatický (Lv 25). Mala to byť rok trvajúca obdoba sobotného dňa. Jeho nedodržanie bolo spojené s trestom (Lv 26). Kniha kroník tu naznačuje, že sobotný rok sa ignoroval dlhých 490 rokov (Dillard, 302).
Boh ústami kráľa Kýra pozýva každého, aby vystúpil (v. 23). Je to odkaz na Jeruzalem, do ktorého sa vystupuje, pretože je postavený na vrchu. Aj nás Boh pozýva stúpať hore „k nebeskému Jeruzalemu“. Chce nás preniesť zo situácií, v ktorých niet lieku, do pokoja siedmeho dňa. My kresťania tu spoznávame deň, v ktorý Ježiš vstal z mŕtvych. Silu Ducha, ktorú Boh uvoľnil a stále uvoľňuje v tento deň, chceme zakúsiť vo svojom bežnom živote. Nech nám pôst pomáha nastaviť sa tak, aby z nás viac žiaril Ježišov život. Požehnanú nedeľu všetkým.
Staršie zamyslenie k aktuálnemu čítaniu nájdete tu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Všetko tvoríš nové
Literatúra:
DILLARD, R. B., 2 Chronicles (Word Biblical Commentary; Dallas 1987) XV.
KLEIN, R. W., 1 Chronicles: a commentary (ed. T. KRÜGER) (Hermeneia—a Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 2006).
KLEIN, R. W., 2 Chronicles: A Commentary (ed. P. D. HANSON) (Hermeneia—A Critical and Historical Commentary on the Bible; Minneapolis, MN 2012).
