Podobenstvo o márnotratnom synovi sa považuje za najkrajšie v celom Novom zákone. J.W.Goethe svojho času vraj povedal, že by vymenil všetky svoje diela za to, keby sa mohol pochváliť, že on je autorom Podobenstva o márnotratnom synovi. V tomto podobenstve sa nám v symboloch zjavuje nekonečné Božie milosrdenstvo a láska. Tiež pri jeho čítaní a uvažovaní môžeme postrehnúť aj vnútorné prežívanie človeka v hriechu. Evanjelista Lukáš zobrazuje Boha ako otca. Podľa mňa sú z hľadiska identifikácie zaujímavé postavy synov – mladšieho, ktorý od otca odchádza a staršieho, ktorý je otcovi verný a ostáva pri ňom. Každý z nás by sa v určitých častiach života identifikoval aj s mladším aj so starším. Všetci sme v živote určite spáchali nejaký ťažší hriech, vieme čo to robí s našim svedomím, ako sa to premieta do nášho vzťahu s Bohom – Otcom a určite poznáme ten pocit ľútosti a následného odpustenia. A tiež určite každý z nás mal v hlave myšlienky staršieho syna typu: „Ja sa celý život modlím, chodím na sväté prijímanie pravidelne a tento tu, čo si celý život užíval, bude mať po oľutovaní a obrátení v nebi také isté miesto ako ja.“ Ale čo na to Otec ? „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.“
Minule som sa venoval odpusteniu a dnes by som sa venoval procesu, ktorý musí odpusteniu predchádzať a to ľútosti. Návrat strateného syna symbolizuje, podľa mňa, ľútosť nad zlým, predchádzajúcim životným omylom a čo je podstatné – rozhodnutie obrátiť sa na novú lepšiu cestu. Pri zbere materiálov k tejto téme som narazil na teóriu ľútosti istého psychológa Yeha, ktorej základným predpokladom je, že ľudia pri akomkoľvek rozhodovaní zvažujú možnosť nesprávneho rozhodnutia a sklamania (ľútosti), ktorý by pri výbere nesprávnej možnosti zažili. Tieto myšlienky sklamania sú aj osobnostne podmienené. Existujú ľudia, ktorí si vopred zvážia pozitíva a negatíva danej situácie a potom sa rozhodnú. Ale sú aj takí, ktorí negatíva uvidia až keď reálne nastanú a zväčša sa rozhodujú bez väčšieho uváženia.
V podobenstve o márnotratnom synovi teda odchádza syn od otca, tak ako hriešny človek odchádza od Boha a vydáva sa cestou hriechu. Lenže situácia syna sa zhoršuje, všetok majetok premárnil a začína pásť svine. Je taký hladný, že by jedol aj to, čo žrali svine. Vracia sa k otcovi, pretože túži aspoň po chlebe, ktorí majú aj sluhovia nazvyš. Pripravuje si ospravedlňujúcu reč za svoje konanie a skutočnosť, že mu stačí jesť so sluhami zvýrazňuje, ako veľmi si je vedomý, že urazil svojho Otca (Boha). Zaujímavé je konanie Otca, ktorý sa rozbehol naproti synovi, čo poukazuje, že aj nás takto radostne Boh očakáva. Skôr, ako syn stihne prejaviť ľútosť, Otec mu prejavuje svoju lásku, tým, že sa mu hodí okolo krku a vybozkáva ho. Následne ho ako keby Otec prerušil v jeho vyznaní a hneď zvoláva sluhov a hostinu, čo ukazuje, že Boh je stále pripravený odpustiť. Dôležité je, aby sme my prejavili ľútosť a boli ochotní prijať odpustenie. Starší syn vidí v konaní Otca problém. Nevie pochopiť, že Otec –Boh má rád oboch synov rovnako.
Aj keď sa niektorí z nás pri čítaní možno identifikujú aj s postavou staršieho syna treba mať nepamäti, čo nám toto podobenstvo okrem už spomínaných vecí hovorí a to, že aj keď máme majetok, ktorý môžeme premárniť, užívať si materiálneho života, pravé šťastie môžeme nájsť jedine v živote s Bohom – v dome nášho Otca.
© Mgr. Peter Chomjak, 8.3.2013
