Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ (Jn 10,11-18)
Dnes máme pred sebou výsek z komplexnej Ježišovej reči, v ktorej sa prirovnáva k „dobrému“ pastierovi. Venujme sa teda najmä aspektu, ktorý sa nám predkladá v tejto časti. Prečo dobrý v úvodzovkách? Preto, lebo grécky text Jánovho evanjelia na tomto mieste používa výraz ὁ ποιμὴν ὁ καλός (Jn 10,11) a prídavné meno καλός nie je vždy úplne jednoduché preložiť. V srdci tohto výrazu stojí myšlienka, že opisovaný podmet spĺňa vysoké štandardy alebo požiadavky čo sa týka vzhľadu, druhu alebo kvality. Často tak καλός znamená pekný, krásny. Aj my niekedy povieme o osobe, že je krásna, ale nemáme pri tom na mysli jej vonkajšiu krásu, ale krásu, ktorá sa týka celého bytia tohto človeka. Ježiš akoby chcel vyšpecifikovať v čom spočívajú vysoké štandardy a požiadavky na to aby sa pastier mohol nazvať krásnym/dobrým, pričom zároveň otáča štandardné ponímanie vzťahu medzi pastierom a svojím stádom. Ak by sme mali spontánne vyjadriť aké kvality by mal mať pastier, ktorého by sme nazvali krásny či dobrý iste by sme povedali, že by sa mal o svoje ovce príkladne starať, nachádzať im dobré a pastviská, zabezpečiť im podmienky, v ktorých môžu dobre rásť, prípadné ochorenia a zranenia adekvátne liečiť, ochrániť pred nebezpečenstvami a pod. (asi by sme veľmi neočakávali, aby sa kvôli ovciam nechal zabiť) To všetko však v konečnom dôsledku pastier robí, aby mal z ovce úžitok – aby mu dala dobré mlieko, dobrú vlnu a aj dobré mäso – ovce nepatria k zvieratám, ktoré sa chovajú na krásu. Spomenutý zvrat nastáva práve tu. Punc, ktorý identifikuje pastiera ako krásneho/dobrého spočíva v tom, že je to on, kto dáva život pre ovce a nie opačne. Štandardne ovca dáva svoj život (resp. sa jej berie), slúži pastierovi, aby sa pastier mal lepšie – ovca slúži pastierovi a nie pastier ovci. Skutočný charakter tohto vzťahu sa odhalí práve vtedy, keď sa položí otázka o položení života. V konečnom dôsledku je to ovca, ktorá má položiť život za pastiera alebo pastier za ovce? Je pravda, že ak od krásneho/dobrého pastiera očakávame aj to, aby ovce chránil, zahŕňa to, aby bol ochotný riskovať aj život pre ovce, lebo ovce predstavujú istú hodnotu. Ale to len do istej miery. Ak otázku vybičujeme do miery absolútnej, teda kto má za koho položiť život a teda kto komu slúži, vzťahy sú jasné. Podľa Ježišovej perspektívy pastier dáva život za ovce a teda pastier slúži ovciam, pastier je tu pre dobro oviec a nie opačne. Ježiš je pastier, v ktorom sa odráža krásna Božia tvár, lebo je tu on preto, aby dával ovciam život a nie, aby ovce slúžili jeho prospechu, veď hovorí: „Ja som chlieb života“ (Jn 6,35) a chlieb predsa slúži človeku, aby sa ním živil.
Matúš Imrich
