V nedeľnom evanjeliu počúvame o svetle a o soli. Ježiš nám odkazuje, že máme byť svetlom a soľou. Pri tomto úryvku mi hneď napadla istá súvislosť, s ktorou sa stretávam vo svojej práci dennodenne. Touto oblasťou alebo témou sú vzory správania, ktoré si počas života vyberáme.
Na niektoré veci prídeme počas nášho života štýlom pokus – omyl. Niektoré situácie je nám však jednoduchšie odpozorovať od niekoho blízkeho, koho považujeme za svoj vzor. Ako deti sa učíme od svojich rodičov. V niečom ich kopírujeme, niektoré ich vzory správania testujeme, pri ich nefunkčnosti ich obmieňame poprípade do nich vnášame niečo z nás. Od svojich rodičov si okrem toho dobrého berieme niekedy aj to zlé. Počúvame: Nieže budeš ako tvoj otec, matka a pod. Stávajú sa aj veci, že niekedy nenachádzame vhodné vzory v rodine a hľadáme ich inde – v kamarátoch, v tréneroch, futbalistoch, hudobníkoch a pod. Chceme sa im čo najviac podobať. Imitujeme ich účesy, gestá a iné pre nich typické veci.
Pre veriaceho človeka by mal byť vzorom Ježiš. Som si istý, že každý z vás o tom vie. Pokora, obetavosť, to je len zlomok vlastností, ktoré si môžeme od neho zobrať. Vieme o tom, snažíme sa takto správať. Položme si teda obrátenú otázku: Môžeme byť my pre niekoho vhodným vzorom, z ktorého si môže niečo pozitívne zobrať? Neviem, či sám viem v tomto momente na túto otázku kladne odpovedať. Je to na zamyslenie pre každého z nás. Prosme Boha o silu byť lepšími vzormi pre iných.
Mgr. Peter Chomjak