28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. 29 Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ 30 Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. 31 Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!“ 32 On im povedal: „Choďte.“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. 33 Pastieri ušli a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. 34 Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. 1 On nastúpil na loďku preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. (Mt 8, 28 – 9, 1)
Keď prišiel na druhý breh…Ježiš väčšinu svojho verejného účinkovania strávil na cestách. Chodil po Galiley, hore dole, z východu na západ, zo severu na juh. V podstate 80 percent jeho verejného účinkovania nachádzame v okolí Galilejského jazera. Zvyšok sú cesty do Jeruzalema. Ježiš je na cestách, prichádza a ohlasuje blízkosť Boha.
Prichádza a odchádza. Slobodne. Dnes počujeme ako prichádza do nežidovského kraja, k „nie-svojim“, k cudzincom. Do jedného z miest Dekapola, zväzu desiatich gréckych obchodných miest. Grécki obchodníci, podnikaví to národ, keď vidia uzdravenie, prosia ho, aby odišiel. A on bez vysvetľovania odíde. Nepresviedča. Nehromží. Nevyhráža sa. Ako prišiel, tak odchádza. Marek nám prezradí, že obyvateľov mesta namiesto radosti z uzdravenia chytila hrôza. Ježiš odišiel a oni zostali zhrození, plní strachu a neistoty.
Ak sa pozrieme na „iný Ježišov príchod“, zistíme, čo sa stane, keď Ježiša „nevyhodia“. Raz prechádzal Samáriou a zastal, aby si oddýchol neďaleko Sichema, pri Jakubovej studni (Jn 4) A keď sa porozprával so Samaritánkou, tá rovnako ako pastieri, odbehla do mesta a všetko vyrozprávala. Aj tu vyšli obyvatelia. A keď ho videli a počuli hovoriť, aj oni ho začali prosiť. Ale nie aby odišiel, ale aby, naopak, zostal. Výsledok?
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ (Jn 4, 39-42)
Samaritáni sa presvedčili, kto vlastne Ježiš je. Aký je. O čo mu ide. A hlavne zakúsili pokoj. Veď prečo by ho prosili, aby zostal, keby nevytušili pokoj, ktorý je v ňom? Je zaujímavé porovnať si tieto dva veľmi podobné postoje: vyšli, videli, prosili. Posledné sloveso je najzaujímavejšie. Jedny prosia, aby odišiel, a zostávajú v strachu a neistote. Druhí prosia, aby zostal a nachádzajú Záchrancu. Nachádzajú pokoj. Nachádzajú svojho záchrancu!
Ján už v úvode svojho evanjelia povedal, že Slovo prišlo medzi svojich. Ale tí ho neprijali. Avšak tí druhí, čo ho prijali, dostali moc stať sa Božími deťmi: tí, čo uverili v jeho meno.(Jn 1,12). Dve slovesá sú dôležité: dostať moc a stať sa Božími deťmi. Grécke ginomai – stať sa má význam „zmeniť svoju podstatu a stať sa iným“. „zmena podmienok“ – v tomto prípade zmena podmienok života. Vstúpiť do nových životných kontextov. Tými novými životnými kontextmi, podmienkami, nie je nič iné ako priateľstvo, osobná skúsenosť so Záchrancom. So Záchrancom, ktorý nie teoreticky, ale reálne zachraňuje tých, čo k nemu prichádzajú a prosia ho, aby zostal.
Druhý zaujímavý detail spočíva v slovese „dostať moc stať sa“, teda zmena je v rukách toho, kto prijíma. Nie je to automatické. Vyžaduje si to moju osobnú angažovanosť. Veriť v prvom momente, na úrovni prvého významu, znamená spoľahnúť sa! Spoľahnúť sa a dôverovať: spolieham sa na teba, Ježiš! Konkrétne toto znamená prosiť ho, aby zostal. A ani toto nie je jednorazová záležitosť. Prosiť stále, deň čo deň.
Druhý význam veriť spočíva v počúvaní. Ak niekomu dôverujem, spolieham sa na neho, budem ho aj prirodzene počúvať. Čo hovorí. Čo mi radí. Ako vidí on svet. A tak prosiť Ježiša, aby zostal znamená: chcem ťa aj počúvať. Chcem počuť tvoje slovo. Slovo, ktoré zostáva medzi nami v slovách Biblie.
Vráťme sa k dnešnému evanjeliu. Prečo ho prosili Gadarčania, aby odišiel? Asi sa viac sústredili na majetok a stratu zisku. Veď 2000 ošípaných je fuč! Evanjelista Marek prezrádza tento detail (Mk 5,13). Asi si prepočítali, že takto to teda nebude dobré. Robiť tu nejakého záchrancu idiotov, mentoliek, čo sa preháňajú po kopcoch a skrývajú sa v hroboch??!!?? Veď je neporovnateľne väčšia hodnota zisk z tých dvoch tisícok, ako jeden človek, čo tu teraz sedí normálny!!! A čo bude nasledovať potom? Dá chleba všetkým úbožiakom na náš úkor? Bude žiadať lepšie podmienky pre nádenníkov? Takto nás zruinuje! Takto nikdy nič nezarobíme!
Videli väčšiu hodnotu v businesse, ako v človeku. Naozaj, čo je viac? Človek alebo business? Zisk alebo lepšia situácia nejakého úbožiaka? Dopriať alebo závidieť?
Báli sa, že prídu o zisky a tým pádom o „báječný život“. Ak sa pozrieme na Samaritánov, aj im mohlo napadnúť: počkaj, počkaj, skúsme prepočítavať. Teraz dal do poriadku túto pobehlicu. To takto urobí s každým? Ak sa vytratia radodajky, kde budeme „relaxovať“? A potom siahne aj na náš životný štýl? Spôsob obchodovania? Čo bude chcieť? Lepšie podmienky pre nádenníkov? Tie otázniky boli určite rovnaké! Všetci sme len ľudia…
A predsa Samaritáni dopriali tej pobehlici zlepšenie postavenia, nový, dôstojnejší život. A čuduj sa svete, o nič neprišli. História nás učí, že Sichem – iba v obchodnej prosperite a výške životnej úrovne jednotlivca – bol na tom lepšie ako Jeruzalem. A to hovoríme o druhej polovici I. storočia, teda o období, kedy sa Ježišovo učenie ujalo. Jeruzalem zostal zruinovaný po roku 70 po Kristovi a tento stav trval vyše sto rokov. Keď cisár Hadrián dal znovu postaviť mesto, nepustil do nich žiadnych židov. Vrátiť sa mohli až niekoľko storočí, aj to s veľmi obmedzenými podmienkami. Gadara v roku 66 po Kristovi bola nemilosrdne zničená Vespasiánom. Jozef Flavius, historik židovského národa v službách Rimanov a v tom čase veliteľ galilejských vojsk, píše: „Vespasián vtiahol do mesta a úplne ho zničil. Nechal sťať každého, bez výnimky veku alebo pohlavia. Nechal spáliť celé mesto a všetky vily v jeho okolí“. (Židovská vojna, kniha 7).
Kto teda získal viac? A kto stratil? Ježiš prichádza stále a nikdy nie je násilník. Všetko je v tvojich, mojich, našich rukách. Ty sa ako rozhodneš zoči voči prichádzajúcemu Ježišovi?
róbert jáger, 2013
