5. nedeľa rok C – pohľad psychológa

Pri čítaní úryvku z Lukášovho evanjelia sa nám pripomína známa scéna, keď na Ježišov príkaz rybári spúšťajú siete a v zapätí vyťahujú také množstvo rýb, že ich siete ich vedia len tak, tak udržať. Tomuto zázraku ale predchádza Petrová pochybnosť: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili.“ ale, keďže už určite počul o Ježišových zázrakoch dodáva: „Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Možno aj počas čakania na úlovok v Petrovej hlave naďalej pretrváva pochybnosť a nevera v to, že niečo vytiahnu. Ale pri pohľade na plné siete sa preľakne a Ježišovi hovorí: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“
Človek je tvor racionálny, ako to tvrdil aj Descartes. Aj Peter pri lovení rýb rozmýšľal racionálne. Vedel, že keď celú noc nemali šťastie na žiadnu rybu, tak je veľká pravdepodobnosť, že nič nechytia ani na Ježišov príkaz. „Možno sme na mieste, kde je voda plytká, alebo ryby sa nachádzajú na dne, lebo vonku je teplo,“ uvažoval rozumom a preto veľmi neveril v úspech.
Človek potrebuje, ako by povedal Locke, skúsenosť, aby sa niečo naučil. Aj dieťa po narodení nevie, že oheň, alebo horúci sporák páli. Môžete mu hovoriť koľko chcete, aby to nechytal, lebo sa popáli aj tak to skúsi, lebo mu to zvedavosť umožní. A tento jeden pokus mu stačí na to, aby získal skúsenosť s horúcimi predmetmi a dával si na nich pozor a vyhol sa ich chytaniu do budúcnosti. Na základe skúsenosti sa naučil niečo, čo mu bolo hovorené, ale sám tomu neveril. Aj Peter potreboval túto skúsenosť, aby sa mu potvrdilo, že Ježiš je naozaj Boží Syn. Počul o Jeho zázrakoch, ale aj tak potreboval skúsenosť.
A tu sa dostávame k nám. Často sa riadime pri rôznych rozhodnutiach našim ráciom – rozumom. Dlho rozmýšľame, kým sa rozhodneme ako ďalej, či sa rozhodnúť pre možnosť „A“ alebo pre „B“. Možno by sme mohli pri niektorých nerozhodných situáciách popri rozume požiadať o pomoc aj Boha. Na túto možnosť často zabúdame a uchyľujeme sa k nej až keď nám ide o krk. Možno nám chýba skúsenosť, akú zažil Peter, ale aj keď možno nemáme skúsenosť máme svoju vieru. Vieru v Boha, ktorý je tu pre nás, ktorý nás vypočuje vždy keď je nám ťažko, ktorý nám ukáže kadiaľ ísť. Nezabúdajme na to – stačí iba veriť. Samozrejme ľahšie by sa nám prosilo, keby sme mali skúsenosť s nejakým zázrakom, ale blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili.
© Mgr. Peter Chomjak, 9.2.2013