Dnešné evanjelium poukazuje na naše nedostatky, prehrešky, hriechy. Často sme schopní vynášať súdy nad našimi priateľmi, známymi, členmi našej rodiny, ale svoje nedostatky vieme rýchle ospravedlniť. Prípadne si tieto nedostatky ani neuvedomujeme. Tvrdíme, že je zlá ekonomická situácia. Obviňujeme z toho každého, ale nepozrieme sa na naše konanie, ktoré priamo ovplyvňuje ekonomickú situáciu našej rodiny a krajiny. Dnešné evanjelium Ježiš zakončuje slovami: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ Ježiš povzbudzuje hriešnika k zmene. V ekonomike túto zmenu vieme vyjadriť zmenou v hodnotovom orientovaní. Hodnoty výrazne ovplyvňujú naše správanie.
„Grécka filozofia hovorí už od dôb Platóna o štyroch základných hodnotách: o spravodlivosti, statočnosti, umiernenosti a múdrosti. Tieto hodnoty označuje pojmom „arete“, ktorý sa prekladá ako zdatnosť a sila. V latinčine to isté označuje výraz „virtutes“, znamená to zdroje sily. Hodnoty dávajú človeku silu a moc. Sú zdrojom, z ktorého je možné čerpať sily tak, aby sa človek sám príliš rýchle nevyčerpal. Nemčina pozná pojem „Tugend“ – cnosť vychádzajúcu zo slova „taugen“ k niečomu byť, za niečo stáť. Čnosti sú teda potrebné, aby môj život za niečo stál, aby sa podaril. V angličtine pre tento výraz sa používa slovo „values“. To vychádza z latinského „valere“, čo opäť znamená „byť silný“, „byť zdravý“. Hodnoty sú teda podmienkou zdravého života.
Hodnoty sú schopné udržiavať v zdraví i firmu a dlhodobo jej dodávajú silu. Podnik, ktorý si trvale váži hodnoty, bude úspešný i pri získavaní finančných hodnôt (zatiaľ čo túžba po krátkodobom úspechu často hodnotu podniku úplne vysaje). V priebehu dejín ľudia mnohými spôsobmi uvažovali o hodnotách, uvažovali – ako už sme spomenuli – grécku filozofiu až po našu dobu. Napríklad Fridrich Nietzsche prehlasuje, že človek vkladá hodnotu do vecí, že je svojou podstatou bytosťou hodnotiacou. Na začiatku dvadsiateho storočia rozvinul etiku hodnôt Max Scheler. Podľa jeho názoru nie sú hodnoty vlastnosťami vecí, ale sú to „jasné, zakusiteľné fenomény“. Scheler chápe hodnoty ako samostatné skutočnosti nezávislé na ľudskom hodnotení. A vytvárajú určité poradie: najvyššie sú hodnoty osobné, potom prichádzajú na rad hodnoty vecné a hodnoty tovarov. … Teológia preberá hodnoty gréckej filozofie, ale dopĺňa ich typicky kresťanskými hodnotami, akými sú viera, nádej a láska – pričom posledná uvedená sa konkretizuje napríklad v úslužnosti, pohotovosti, solidarite a pomoci slabým a nemocným.“ (Assländer, F., Grűn, A. – Řízení jako duchovní úkol)
Aké hodnoty máme my? Čo preferujeme a koho podporujeme? Preferujeme kvalitné výrobky za primerané ceny? Podporujeme domácich podnikateľov prostredníctvom kúpi ich výrobkov? Je potrebné si uvedomiť, že podporou domácich podnikateľov priamo podporíme domácu zamestnanosť a rozvoj domácich podnikateľov.
Netreba zabúdať na hodnoty aj v prípade vzťahu zamestnávateľov a zamestnancov. Mnohí ľudia sa snažia narušiť vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov prostredníctvom nepodložených tvrdení, uštipačných poznámok, mediálnych káuz atď. Aj tento vzájomný vzťah má byť založený na hodnotách: spravodlivosti, statočnosti, umiernenosti a múdrosti podloženými vierou, nádejou a láskou.
O tom čo trápi dnešný svet píše Dominic Bartonm výkonný riaditeľ McKinsey & Company: „Jedným z najväčších problémov, ktorému svet v roku 2013 bude čeliť, je pretrvávajúca a zdanlivo neústupčivá kríza nezamestnanosti mladých. Vo svete je len veľmi málo skutočne zručných ľudí a súčasní mladí túto situáciu určite nevyriešia.“ Znova sú tu pesimistické pohľady na mladých ľudí. Nad čím je potrebné sa zamyslieť? Prečo mladí ľudia sú nezamestnaní? Veď dnes je veľa možností úspechu mladého človeka. Je veľa projektov zameraných na rozvoj, vzdelávanie, dobrovoľnícku činnosť atď. Prečo dnešná mládež je nezamestnaná? Ťažko odpovedať, ale môžeme hľadať odpovede v nedostatočných možnostiach. Ale akých, keď dnes môže mladý človek si nájsť prácu v takmer každej krajine? Čo chýba mladému človeku? Chýba mu odvaha kráčať v pred, chýba mu zmysel pre námahu, poctivosť, hodnoty, sebazaprenie, strata pohodlnosti, ochoty učiť sa, vytvárať a budovať nové veci. Mladý človek sa boji vrátiť k pôvodným remeslám. Je naučení využívať internet v pohodlí svojho domova. No netreba sa báť vzdať sa virtuálneho sveta a začať budovať nové veci.
A čo na to sociálna náuka cirkvi? „Kresťanská pravda je atraktívna a presvedčivá, pretože reaguje na hlbokú potrebou ľudskej existencie, keď ohlasuje, že Kristus je jediným Spasiteľom každého človeka a všetkých ľudí. Toto ohlasovanie zostáva v platnosti tak dnes ako bolo na začiatku kresťanstva, počas prvého veľkého misijného ohlasovania evanjelia. Drahí bratia, odvahu! Polovica z nás už prežíva starobu: staroba je – rád by som to tak povedal – žriedlom múdrosti. Starí ľudia vlastnia múdrosť života, ako starec Simeon, starena Anna v chráme. A práve táto múdrosť im umožnila spoznať Ježiša. Odovzdávajme túto múdrosť mladým: ako dobré víno, ktoré sa stáva ešte lepším v priebehu rokov, dávajme mladým ľuďom skúsenosti života. Spomínam si, čo povedal starý nemecký básnik: «Es ist ruhig, das Alter, und fromm»: Je to čas pokoja a nábožnosti. Aj túto múdrosť máme nato, aby sme ju odovzdali mladým.“ (František I., Svätý Otec František sa stretol s členmi kardinálskeho kolégia)
Povzbudzujem mladých ľudí k tomu, aby sa obrátili s dôverou na ľudí, ktorí naplnení múdrosťou môžu im pomôcť hľadať riešenia ich ťažšej situácie. Zároveň si dovoľujem poznamenať, že nie je potrebné prepadať pesimizmu, naopak je potrebné nechať sa inšpirovať a pozerať dopredu. „Ak si predsa len máme brať príklad zo synov tohto sveta, tak sa povzbuďme v úsilí, ktoré sú ochotní vynaložiť na presadenie svojich ideí. Je pravdou, že sa nemôžeme porovnať s ich finančným zabezpečením, ale otázka je v prvom rade o tom, či sa môžeme porovnať s ich zanietením. Aby naše svetlo svietilo aspoň tak, ako je viditeľné ich nasadenie. Aby bolo evidentné naše nasadenie pre Krista, ktorý skrze nás chce pokračovať v diele vykúpenia v tomto svete. Naše nasadenie je o hĺbke duchovného života, o prežívaní princípov náuky našej viery, o jednote a súdržnosti, o odpúšťaní, o vzájomnej žičlivosti a radosti z úspechu iných..“ (Stolárik, S. – Svedectvo bez slov)
Všetkým nám prajem, aby sme neprepadli vízii bohatstva, ale s odvahou kráčali na ceste s jasnými hodnotami. Neprepadnime vidinám tohto sveta, ale budujme lepšie podnikateľské prostredie, vráťme sa k rozvoju našich remesiel, poľnohospodárstvu a rozvoju osobnosti človeka prostredníctvom tvorivej práce.
© Jaroslava Kmecová, 17.03.2013
