„Kto j
e bez viny nech prvý hodí kameňom.“ Túto vetu považujem za ústrednú v úryvku z evanjelia, ktoré pripadá práve na túto nedeľu. Táto veta dokázala zastaviť lynčujúci dav ženúci cudzoložnicu na istú smrť. Čo je na tejto vete také zvláštne, že dokázala zvrátiť konanie prítomných?
Ježiš použil bravúrnu techniku a to transformáciu pohľadu na problém. Dav riešil problém s hriešnicou, ktorá scudzoložila a šiel ju za to potrestať. V dave museli zaznievať slová ako: „Pozrite sa na ňu, ako mohla toto spraviť?“; „Toto správanie sa prieči prikázaniam nášho Boha ukameňujme ju!“; „ju“, „ona“, „iba ona“. A do tohto celého obviňovania vstupuje Ježišova veta: „Kto z Vás je bez viny, nech prvý hodí kameňom.“ Týmto otočil pohľad ľudí na seba. Všetci do jedného boli prinútení zamyslieť sa nad jeho slovami a položiť si otázku: Je moje správanie také čisté a bez hriechu, aby som mohol vyriecť súd nad touto ženou? Ježišova veta núti ľudí uvažovať o sebe a otvára im oči nad dovtedy nevideným.
Vo svojej praxi sa stretávam s rodičmi klientov, ktorí majú jasno v tom, kto je na vine, čo sa týka správania ich dieťaťa. Učiteľka na ňom sedí; spolužiaci mu závidia, aký je nadaný tak ho potom urážajú… Zdroj problému je niekde inde a len ťažko si dokážu priznať, že výrazný podiel majú na správaní dieťaťa aj samotní rodičia.
Takto je to aj s nami kresťanmi. Kritizujeme druhých za niečo čo robia, možno aj proti Božím prikázaniam, držíme kameň v rukách. Ale ak by sme sa pozreli na seba, zistili by sme, že s nami to tiež nie je vždy ružové. Otázka je, či si to dokážeme priznať a kameň z rúk pustíme, alebo ostaneme aj napriek vlastnej introspekcii v obrane a kameň aj tak hodíme. Ježiš v konečnom dôsledku myslel, aby sme začali pozerať najprv sami na seba, pred tým, ako budeme vynášať súdy nad druhými.
© Mgr. Peter Chomjak, 14.3.2013
