Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom počnúc staršími sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
(Jn 8,1-11)
Keď by sme čítajúc Jánovo evanjelium vynechali príbeh o cudzoložnici, z hľadiska nadväznosti textu by nám vôbec nechýbal. A skutočne mnohé zachované rukopisy Jánovho evanjelia tento príbeh neobsahujú. V niektorých je umiestnený do Lukášovho evanjelia a keď sa naň pozrieme bližšie tak trochu viac by pasoval práve tam. Nič to však nemení na jeho obsahu. Pre prvotnú cirkev to bol tak dôležitý text, že si našiel svoje miesto v jednom z dvoch apoštolských evanjelií – v Jánovom. Jedným z dôvodov je aj to, že v príbehu o cudzoložnici je Ježiš v pozícii sudcu, ktorý má spravodlivo rozsúdiť a teda podľa Mojžišovho zákona odsúdiť cudzoložnicu na smrť. Pozícia sudcu je v Jánovom evanjeliu Ježišovi vlastná. Hovorí o sebe že súdi spravodlivo, že mu Otec odovzdal moc súdiť (Jn 5,27) a hneď v ôsmej kapitole hovorí svojim oponentom: „Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“ (Jn 8,26). Ježiš ako sudca však nevysluhuje slepú spravodlivosť, ale jeho súd je zjavením pravdy.
Preto aj v príbehu o cudzoložnici je stredobodom odhalenie pravdy. Podľa Mojžišovho zákona musí byť cudzoložnica potrestaná smrťou. Tento právnicky uzáver je posunutý do morálnej roviny Ježišovým obvinením zhromaždených. Nikto z nich nie je bez hriechu, teda každý si zasluhuje trest a nemá šancu byť sudcom. Jediným sudcom v epizóde ostáva Ježiš. Sila jeho obvinenia prítomných vedie k tomu, že pred týmto sudcom utekajú, pričom paradoxne pred ním zotrvá len obvinená žena. Ona jediná ľutuje a dostáva sa jej od sudcu Ježiša odpustenia. Ostatní odchádzajú od sudcu bez odpustenia, pretože zjavenie pravdy o nich samých ich na rozdiel od ženy od Ježiša vzdialilo. Zaujímavé je, že ani oni ženu neodsúdili. Prešla tak úspešne dvomi súdmi a dostala novú šancu. Každé stretnutie Ježiša s človekom, ktorý vie prijať pravdu o sebe končí novou šancou na život.
© Štefan Novotný 15.3.2013
