(26) Keď Šavol prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom. (27) Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene. (28) A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene. (29) Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť. (30) Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu. (31) A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.
Sk 9,26–31
Od začiatku 9. kapitoly Skutkov apoštolov sme sledovali príbeh Šavla. Na ceste do Damasku ho obklopilo svetlo z neba a z prenasledovateľa sa stal ohlasovateľ Ježiša ako Božieho Syna a Mesiáša (vv. 20.22). Všimnime si prvé a zatiaľ jediné Šavlove slová, ktoré nám Lukáš podáva: „Kto si, Pane?“ (v. 5a). Vzápätí zaznieva aj odpoveď „Ja som Ježiš…“ (v. 5b). Táto jednoduchá otázka a stručná odpoveď majú v sebe veľkú silu. Šavol, ktorý ničil Pánových učeníkov (v. 1), sa sám stáva učeníkom. Neprestáva sa pýtať a dostáva odpovede. Môže ohlasovať Krista, ale len preto, že sa od neho stále učí. Byť kresťanom znamená byť Ježišovým učeníkom, pýtať sa na Krista, pýtať sa Krista a počúvať jeho odpovede.
Šavlova cesta kresťanského učeníka je spojená s inými učeníkmi. Najprv je to učeník Ananiáš (v. 10), prostredníctvom ktorého sa Šavlovi vracia zrak a potom spoločenstvo učeníkov v Damasku, medzi ktorými zostáva niekoľko dní (v. 19). Naše dnešné čítanie ďalej rozvíja motív učeníctva. Šavol uteká z Damasku, kde mu ide o život, do Jeruzalema. Tu sa snaží spojiť s miestnymi učeníkmi, ale neveria mu, že je tiež učeníkom (v. 26). Atmosféru nedôvery voči nemu prekoná postava, ktorá už bola v Skutkoch spomenutá skôr (4,36) – Barnabáš; jeden z prvých, ktorí po Ježišovom zmŕtvychvstaní prijali kresťanstvo (Benedikt XVI., 157–158). Barnabáš sa zaručuje za Šavla a berie ho k apoštolom.
Vďaka skúsenosti s Ježišom Kristom sa Šavol stal novým človekom. Čo sa týka identity, zostal rovnaký, ale jeho život sa zmenil. Vždy je to stretnutie s osobou, čo Šavla posunulo ďalej. Ježiš najprv zasiahol pred Damaskom do jeho života priamo. Potom v meste poslal Ananiáša, hoci ten sa spočiatku bránil. O Barnabášovi sa nehovorí výslovne, že ho poslal Ježiš. Ale Barnabáš je vynikajúci príklad kresťana – Ježišovho učeníka, lebo miluje aj nepriateľov; v tomto prípade s láskou pristupuje k tomu, ktorého ostatní považujú za nebezpečného protivníka (Fausti, 486). Nechcem tým povedať, že kresťan nemá byť opatrný zoči-voči zlu. Práve naopak. Ale kresťan by nemal dobro považovať za zlo, ani vidieť čierne to, čo je v skutočnosti biele.
Z dnešného čítania si môžeme zobrať ešte jedno krátke poučenie. Šavlov život po stretnutí s Kristom nie je bezproblémový. Ako utekal z Damasku, tak musí odísť preč aj z Jeruzalema (vv. 29–30). Cirkev ako matka svojich detí je však v pokoji a zakusuje útechu Ducha Svätého (v. 31). Aj my môžeme svoje osobné ťažkosti vkladať v našich farnostiach a spoločenstvách do Božích rúk a čerpať potrebnú silu a osvieženie. Všetkým prajem požehnanú prvú májovú nedeľu.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Braňo Letko a Lamačské chvály – O2H uvidieť
Literatúra:
ALETTI, J., “Can One Speak of a Conversion of Paul in the Book of Acts?”, Studia Biblica Slovaca, Číslo 1 (2017).
BENEDIKT XVI., Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista (Trnava 2008).
FAUSTI, S., Skutky apoštolů. Kapitoly 1 – 12 (Praha 2017).
