Na začiatku školského roka si pani učiteľka vyrába kartičky s menami žiakov. Položí ich každému na lavicu. Takto pomáha žiakom, aby si zapamätali svoje mená, aby sa lepšie spoznali. A aby si aj ona zapamätala mená svojich žiakov. Hovorí sa, že najsladší hlas je ten, čo ťa volá po mene. Nie je to fajn, keď si ľudia, pani učiteľka alebo spolužiaci zapamätajú tvoje meno? Cítiš svoju dôležitosť, však?
Myslíš, že aj Boh si pamätá tvoje meno? Určite áno. Vo Svätom písme Boh vždy oslovuje človeka menom: Mojžiš, Mojžiš! – znelo z horiaceho kríka. A on odpovedal: tu som! (Ex 3,4); Zachej, poď dolu! – povedal Ježiš v Jerichu (Lk 19, 5). Alebo prenasledovateľovi Šavlovi: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? (ApSk 9, 1-5). Aj v dnešnom evanjeliu počujeme mená Dvanástich. Ježiš si ich pamätal všetky. Oslovoval všetkých menom. Rovnako si pamätá aj tvoje meno.
Každé ráno, keď sa prebudíš, ranné lúče a svieži vánok sú jeho dotykom, v ktorom zneje tvoje meno! Povedz mu aj ty: Tu som, Pane!
© róbert jáger, 2013
6. nedeľa po Zoslaní Sv. Ducha – Zbor 12 apoštolov
