1 Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
2 Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. R.
11 Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
12 Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. R.
19 Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými.
20 Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo plníte jeho príkazy. R.
(Ž 103,1-2.11-12.19-20)
Človek nemôže vidieť Boha a zostať nažive. Toto presvedčenie starozákonného človeka sa odráža vo viacerých textoch Biblie. Celé Písmo je však svedectvom o tom, že je možné poznať Boha v tom, čo koná. Ž 103 je starozákonné Te Deum, v ktorom žalmista vyratúva Božie skutky. Nazýva ich dobrodeniami a veľmi mu záleží na tom, aby na nich nezabúdal (v2b).
V osobnej rovine sú Božie činy pätoraké: odpúšťa všetky previnenia, uzdravuje zo všetkých chorôb, zachraňuje život, venčí milosťou a milosrdenstvom, dobrom nasycuje život (v3–5). Vidíme, že ide o skutočnosti, ktoré môže dať iba Boh. Je tu aj kolektívna rovina s poohliadnutím sa do minulosti: pripomína sa Mojžiš a synovia Izraela, pretože oni sa stali znalcami Božích ciest a jeho skutkov (v7). Žalmista tu myslí podľa všetkého na udalosti spojené so Sinajskou zmluvou.
Nedeľná bohoslužba vynecháva podstatnú časť žalmu, v ktorej je opísaná ľudská hriešnosť, nestálosť a pominuteľnosť, ale v druhej strofe (v11–12) zdôrazňuje, že Boh to všetko o nás vie, a napriek tomu (či skôr práve preto) je vo svojej láske (hebr. chesed) verný. Máme tu aj redakčnú poznámku (v15–17), ktorou žalmista dodáva, že Pánovo milosrdenstvo aj spravodlivosť majú byť zo strany človeka sprevádzané bohabojnosťou a plnením prikázaní, ktoré vychádzajú zo zmluvy.
Všetky tieto Pánove dobrodenia sú dôvodom na oslavu, ku ktorej žalm vyzýva na začiatku (v1–2) aj na konci (v20–22). Oslava Boha je konečným cieľom ľudského života, je tým k čomu je človek povolaný, preto oslavné žalmy ponúkajú novú orientáciu života. Výzva dobrorečiť Bohu „Dobroreč, duša moja, Pánovi“ tvorí rámec celého žalmu.
Prvý Jánov list (4,11–16) tiež zdôrazňuje, že Boha nikto nikdy nevidel. Viditeľným pre nás aj pre tých okolo ho robí naša vzájomná láska. Boh sa stal viditeľným vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a jeho verná láska žiari z tajomstva kríža a zmŕtvychvstania. Na tieto skutky Božej dobroty nechceme zabúdať a môžeme ho za nich oslavovať. Meditácia Kristovho tajomstva vykúpenia nás urobí schopnými vidieť Božie dobrodenia v našom vlastnom živote.
Jozef Kohut, 11. 5. 2018
