Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“
(Mt 6,24-34)
Ježišovo slovo v rámci horskej reči o službe dvom pánom hovorí o konkurencii medzi Bohom a mamonou. Správny postoj voči pánovi je milovať a pridŕžať sa ho. Na druhej strane k oponentovi pána je tu nenávisť a opovrhovanie. To vyvoláva otázku, čo sa myslí slovom mamona a čo to znamená nenávidieť a opovrhovať mamonou.
Pán Ježiš to vysvetľuje na príklade jedla a odevu. Slovo mamona označuje bohatstvo a majetok vo všeobecnosti a odvodzuje sa od „toho, čomu človek dôveruje“ resp. od „toho, čo ho zásobuje jedlom“ . Pán Ježiš vo svojom porovnaní však posúva optiku svojich učeníkov vyššie a porovnáva to, čo im zabezpečuje jedlo a odev (bohatstvo – mamona) s tým, ktorý im dáva život a telo (Boh). „Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?“ Ježiš vo svojej reči pokračuje v porovnávaní aj ďalej a porovnáva ľudský život a telo so zvieracím telom a životom, pričom šikovne využíva rabínsky spôsob argumentácie a ťuká učeníkom na čelo, aby sa skonsolidovali a uverili, že Boh je ten pán, ktorého hodno milovať a pridŕžať sa ho celým srdcom. Dôraz na srdce je prítomný ešte pre našim úryvkom: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6,21).
Keď potom vyzýva svojich učeníkov hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, treba si pripomenúť dve veci – jednak to, že ide tu o spravodlivosť väčšiu ako spravodlivosť farizejov a zákonníkov (Mt 5,20) – a potom to, že táto spravodlivosť Božieho kráľovstva sa netýka jedla a odevu, ale života a tela, najväčších Božích darov pre človeka. Človek sa vo svetle týchto Kristových slov môže znovu nájsť a zároveň nanovo objaviť Boha ako milujúceho a starostlivého Otca.
© Štefan Novotný 27.2.2014
