Bohuš má v nedeľu sviatok. Dohodol sa s kamarátmi, že to oslávia. Ale nie pri džúse a zákusku ako zvyčajne. Kúpia si ostré, sú už predsa ôsmaci. Slovo dalo slovo a v sobotu si kúpili fľašu vodky. Rodičia odišli k starkej na dedinu, mohol si pozvať kamarátov domov. Boli piati. Vypili liter vodky. Bolo to odporné, ale nikto nechcel cúvnuť. Do večera, pokým sa rodičia vrátili, sa stihli všetci opiť, zaspať, aj vytriezvieť. Bohušovi rodičia si nič podozrivé nevšimli. Chlapci stačili všetko upratať, poumývať, zahladiť stopy. Nevedno ako ostatných, ale v nedeľu Bohuša bolela hlava. Cez omšu si myslel, že odkväcne. A do toho ešte to hrozné evanjelium, “… ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne…“ Nikto o tom nevie, tak čo! Takto a podobne sám seba chlácholil Bohuš.
Ktovie, aké má tento príbeh pokračovanie. Ktovie, ktorú z dvoch možností si napokon Bohuš zvolí.
P.S. Bohuš, všetko najlepšie.
