Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘
On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
V dnešnom evanjeliu nám Ježiš dáva veľmi ťažké, ale dôležité otázky. Pýta sa nás, kto je podľa nás väčší hriešnik. Ja alebo môj kamarát, priateľ, otec, matka, brat, sestra,… Je väčší hriešnik náš zamestnávateľ, či zamestnanec, politik, volič, cirkevný alebo svetský predstaviteľ? Každé naše rozhodnutie ovplyvňuje dianie v našej spoločnosti a predovšetkým má to priamy dopad na ekonomiku. Odborníci v tomto roku 2013 očakávajú pokles tržieb v spoločnostiach, očakávajú horšie podmienky ako v predchádzajúcom roku v objednávkach, úveroch, dotáciách, problémy s nezamestnanosťou a s korupciou a podobne. Naša ekonomika prežíva krízu dôvery. „Hľadáme vinníkov, a nie príčiny a „topíme sa“ v množstve protichodných návodov na liečbu. Pričom diagnóza nie je určená. … Základná os rozdielov je totiž vo fungovaní a v dôveryhodnosti inštitúcií štátu, makroekonomického prostredia. Lepšie makroekonomické prostredie a efektívnejšie, dôveryhodnejšie inštitúcie vedú k výraznému poklesu nezamestnanosti.“ (Radičová, I. Kríza dôvery. In. Svet 2013. The Economist.) A nie len k riešeniu nezamestnanosti, ale aj k riešeniu ďalších problémov v oblasti obchodu, zdravotníctva, školstva, kultúry, súdnictva atď. Tak si kladieme otázku, aký postoj by sme mali zaujať? Ako začať robiť veci správne tak, aby sme sa začali meniť? Odpoveď nájdeme aj u človeka, ktorý začal najprv svojou premenou: „Nebudem nikoho kritizovať“, ba ešte viac: „Ani len nezatúžim druhých opravovať alebo sa polepšovať. … „Všetko chcem počuť, mnohé zabudnúť, niečo zmeniť. … Pravidlo „troch očí“ radí: Pravé oko musí všetko vidieť. Ľavé oko musí väčšinu prehliadnuť, pričom sa však nesmie hnevať. A obidvoma očami musí šéf vidieť podstatné veci.“ (Ján XXIII. Iba dnes. Dekalóg pokoja.) Práve inšpiráciu môžeme hľadať u Jána XXIII. bez ohľadu na to akí sme hriešnici a na akých postoch, či v akých oblastiach pracujeme. Ak chceme byť dobrými manažérmi v našich rodinách, firmách, pri hľadaní zamestnania, či nakupovaní, skúsme sa inšpirovať výborným človekom a manažérom.
Dekalóg pokoja Jána XXIII.:
-
Iba dnes sa vynasnažím prežiť deň bez toho, že by som chcel naraz vyriešiť problém svojho života.
-
Iba dnes si dám veľmi záležať na svojom vystupovaní – na jemnosti spôsobov, nikoho nebudem kritizovať, ba ani len nezatúžim druhých opravovať či polepšovať… iba seba samého.
-
Iba dnes budem šťastný s vedomím, že som stvorený pre šťastie… nielen na druhom svete, ale už na tomto.
-
Iba dnes sa prispôsobím okolnostiam a nebudem chcieť, aby sa okolnosti prispôsobovali mojím želaniam.
-
Iba dnes venujem desať minút zo svojho času dobrému čítaniu. Ako je potrava nevyhnutná pre život tela, tak je dobré čítanie potrebné pre život duše.
-
Iba dnes vykonám nejaký dobrý skutok a nikomu o tom nebudem rozprávať. Mám možnosť po celý deň robiť dobre. Mohlo by ma znechutiť, keby som si myslel, že dobro musím presadzovať po celý život.
-
Iba dnes urobím niečo, do čoho sa mi nechce. Keby som sa cítil niečím dotknutý, urobím všetko preto, aby to nikto nezbadal.
-
Iba dnes si urobím presný program dňa. Možno sa ho nebudem celkom držať, ale urobím si ho. A budem sa chrániť dvoch ziel: unáhlenosti a nerozhodnosti.
-
Iba dnes budem pevne veriť, aj keby okolnosti ukazovali presný opak, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará tak, ako keby okrem mňa nebolo na svete nikoho.
-
Iba dnes sa nebudem báť. A najmä sa nebudem báť tešiť sa zo všetkého, čo je krásne a veriť v dobro.
O každom pravidle by sa dalo veľmi dlho rozprávať, ale vráťme sa k evanjeliu. Dnešné evanjelium sa končí vážnym rozhovorom o vytnutí figovníka, ktorý neprinášal úrodu. Ježiš jasne hovorí o tom, že ak neprináša úrodu je potrebné ho vytnúť, lebo vyčerpáva zem. Je to podobenstvo, ktoré je určené pre každého jedného z nás. Práve v tomto čase pôstu prehodnoťme náš život a nechajme sa inšpirovať aj slovami Jána XXIII. „Beriem ľudí alla buona, to znamená, že v každom predpokladám dobro, v najhlbšom vnútri ešte nestratené a dobré zmýšľanie, a to vytvára mosty.“ Vytvárajme mosty v našich rodinách, firmách, organizáciách, inštitúciách a spoločnosti tak, aby sme dodržiavali všetky zákony, žili zodpovedne. Benedikt XVI hovorí o rozhodujúcom bode: „Pravda znamená viac než nadobudnutie vedomostí, poznanie pravdy má za účel poznanie dobra.“ A práve „poznať, aby sa lepšie žilo; poznať, aby sa mal človek lepšie; poznať, aby bol človek šťastnejší“ (Valli, A.,M. Pápež na muške. Prečo je muž v bielom na čiernom zozname?) , je úlohou každého z nás.
© Jaroslava Kmecová, 28.2.2013