Poznáte Braňa? Kto by ho nepoznal. Čierna ovca rodiny, čierna ovca triedy. Nie žeby bol čierny, práve naopak, šticu má blonďavú, zato kučeravú ako taká ovca. No nie preto je čierna ovca. Všetci vravia, že je zlý. Odkedy ukradol mame peniaze, odpísali ho. Jeho sestra je vzorná. Učí sa na samé jednotky, hrá na klavíri, poslúcha rodičov i učiteľov. Všetci ju milujú. „Pozri sa na svoju sestru,“ často vravia Braňovi v škole, „od nej si ber príklad.“ Dokonca raz začul, ako babka v kuchyni rozpráva mame, že radšej mohla mať dve dievčatá, namiesto takého lotra. Mama na to nič nepovedala. Vtedy ušiel z domu. Vrátil sa o tri dni: Teda vrátil ako vrátil, priviezli ho policajti. Špinavého, hladného, s uhýbajúcim pohľadom. Nikto ho neprivítal, sestra stála uprostred izby a čakala, čo sa bude diať. Určite mu ju zas dajú za príklad. Otec dokonca vytiahol remeň. Iba mama, iba tá ho privinula a dlho držala v tuhom objatí. „Branko, čo si nám to urobil?“
„Mami, ja nie som lotor, však nie som?“
„Čo ti to napadlo, samozrejme, že nie si. Si môj milovaný syn. Prepáč, že som sa ťa vtedy pred babkou nezastala, zovrelo mi hrdlo.“
„Mami, ja sa polepším.“
