Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“ (Jn 17, 20-26)
Dnešné evanjelium upriamuje pozornosť na Syna, ktorý sa modlí k svojmu Otcovi. Pri tejto modlitbe Ježiš zdôrazňuje jednotu hovoriac: „..ako sme my jedno…“ Čo to znamená? Keď sa pozrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka, nájdeme tam význam slova „jedno“ ako tvoriaci celok, celistvý, totožný, ten istý, spoločný,.. Poďme sa pozrieť do histórie. „Aj keď väčšina vzdelaných ľudí vie o vedeckom a kultúrnom úsiliu stredovekých kláštoroch a uvedomuje si, ako prispeli k západnej civilizácii, nie je možné prehliadnuť, akou dôležitou činnosťou mníchov bola kultivácia toho, čo by sme mohli nazvať praktickým umením. Významným príkladom je poľnohospodárstvo.“ (Woods, T., E. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) Kamkoľvek rehoľníci šli, prinášali pestovanie obilia, manufaktúrnu výrobu, nové výrobné metódy, ktoré ľudia predtým nepoznali. Rehoľníci zaviedli chov dobytka a koní, chovali včely a pestovali ovocie. Ľudia si zvlášť vážili poľnohospodárstvo a nepovažovali prácu na poli za ponižujúcu. Mnísi boli známymi odborníkmi v metalurgii, hodinárstve atď. Cirkev zakladala školy, starala sa o vzdelávanie a nielen to. „Cirkev mala úlohu nielen v intelektuálnom formovaní univerzít; pápežstvo ich ustanovovalo a podporovalo. Uznávanie školy ako univerzity patrilo k úlohe pápeža.“ (Woods, T., E. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) A mohli by sme pokračovať v charitatívnej činnosti, vede, umení, architektúre, pôvode medzinárodného práva, morálke,.. Vráťme sa k ekonómii. „Podľa starších ekonomických dejín vychádza moderná ekonomika z Adama Smithe a ďalších ekonomických teoretikov 18. storočia. Najnovšie štúdie však zdôrazňujú význam ekonomického myslenia neskorších scholastikov, zvlášť španielskych katolíckych teológov 15. a 16. storočia. Niektorí odborníci, ako napríklad v 20. storočí ekonóm Joseph Schumpeter, idú tak ďaleko, že za zakladateľa modernej vedeckej ekonomiky považujú týchto katolíckych mysliteľov.“ (Woods, T., E. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) Ježiš sa v dnešnom evanjeliu modlí: „Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ A presne táto modlitba je vyslyšaná. Ale aký postoj máme k tomu my? Rozvoj, ktorý sme dosiahli, už neslúži na rozvoj ľudstva a spoločnosti, ale ide proti človeku. Prečo je to tak? Pretože nevieme kráčať s Bohom v jednote. Ani v ekonómii, ani vo vede, ani v priemysle, ani vo vzdelávaní, ani v iných odboroch nesmieme vynechať Boha, pretože všetko sa obráti proti človeku, proti prirodzenosti, proti ľudstvu. „Žiadny seriózny katolík netvrdí, že muži Cirkvi mali pravdu vo všetkých rozhodnutiach, ktoré urobili. Aj keď katolíci veria, že si Cirkev udrží svoju vieru v jej plnosti až do konca času, nezaručuje takto duchovnú garanciu, že každý čin pápežov a episkopátu je bezchybný. Naopak rozlišuje medzi sviatosťou Cirkvi ako inštitúcie vedenou Duchom Svätým a nutne hriešnou prirodzenosťou ľudí, do ktorého patria aj tí, ktorí slúžia Cirkvi.“ (Woods, T., E. – Jak katolická církev budovala západní civilizaci) Dnes sa obráťme k Bohu a spolu prosme o jednotu s Ježišom Kristom a s jeho Matkou Máriou Matkou Dobrej rady, aby sme s Cirkvou mohli hladných nakŕmiť, smädných napájať, obliecť nahých, pocestných sa ujať, väzňov vykupovať, chorých navštevovať, mŕtvych pochovávať, hriešnikov napomínať, nevedomých mohli vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať a za živých a mŕtvych sa modliť. Nezabúdajme, že táto jednota môže výrazným spôsobom vplývať na správny rozvoj našej krajiny. Sústreďme sa na podporu našich regiónov, nevynechajúc všetkých chudobných, ubiedených a opustených. Do každého človeka Boh ukryl množstvo pokladov, ktoré môžu slúžiť na rast. Pomáhajme si navzájom objavovať v sebe to dobré a nehanbime sa za svoje kresťanské korene v akejkoľvek profesii. Spomeňme si na katolícku cirkev, ktorá bez prestania v jednote s Bohom pomáha človeku rásť a neopomína žiadne životné okolnosti človeka.
© Jaroslava Kmecová, 11.05.2013
