Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky.
Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
To som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn 14,15-16.23b-26)
Zoslanie Ducha Svätého je veľkou radosťou pre každého jedného z nás. Pripomína nám, že máme neustále prosiť o múdrosť v každom našom rozhodnutí, slove, geste. Veľa už bolo povedaného, ale čo pre nás Slovákov je aktuálne? Vo veľkej úcte máme bl. Jána Pavla II. Veľa dobra nám zanechal nielen vo svojich encyklikách, ale aj kázaniach, príhovoroch a predovšetkým každým gestom, ktoré malo svoj hlboký význam. Akými ľuďmi by sme mali v našej krajine byť, aby naša ekonomika vzrastala a znižovali sa nepriaznivé dôsledky chudoby? Ťažká otázka, no ľahká odpoveď, ktorú je potrebné si znova pripomenúť. „ „Nový Dávid“ je jednotlivec alebo spoločenstvo nádeje. Sila nádeje „nového Dávida“ nepochádza z neho samotného, ale z Boha. „Nový Dávid“ pozná transcendentný rozmer svojho bytia, najskôr hľadá a potom rozvíja nádhernú spoluprácu s osobným Bohom. … „Nový Dávid“ nie je bez chýb, omylov a hriechov, ale svoj hriech si prizná, oľutuje ho i vyzná a nie sú mu cudzie ani skutky pokánia. Pozná odpovede na základné existenciálne otázky o živote, preto je mu blízky Boh i núdza iného človeka. Nie je sentimentálnym snilkom, ale reálnym optimistom, ktorý sa usiluje žiť svoj život v radosti, a všetko pozitívne, čo nosí v sebe, si neponecháva pre seba, ale využíva aj k dobru iných a to aj napriek osobným životným skúškam a krížom. Svoj životný štýl si neukrýva do trinástej komnaty, ale je svedkom prijatej náuky v tomto svete, je patriotom a láskavým tvorcom pokoja a spravodlivosti uprostred ľudského spoločenstva. V plnej zodpovednosti sleduje veci verejné a stáva sa ich aktívnym tvorcom. „Nový Dávid“ pozná svoje korene, svoju identitu i svoju zodpovednosť. Nemožno predsa vovádzať kresťanské hodnoty do ľudskej spoločnosti bez kresťanov, „nových Dávidov“, ktorí tieto hodnoty vyznávajú a žijú, pamätajúc zároveň, že kresťanstvo žité vlastnými silami nás od Boha vzdiaľuje a prináša oveľa menej výsledkov. “ (Stolárik S. – Nový Dávid – prorok nádeje) Často si myslíme, že nie je možné ekonomicky sa vzmáhať. Pri každej našej občianskej povinnosti (napríklad k voľbám) pristúpiť zodpovedne, strácame nádej. Pri modlitbe si myslíme, že Boh nás nemôže vypočuť a spochybňujeme jeho pomoc. Ako to vlastne je? Žilo sa Márii a Jozefovi ľahko, keď bol s nimi Ježiš? Myslíme si, že nemali existenčné problémy. No opak je pravdou. Nežilo sa im ľahko, ale stále dôverovali Bohu, ktorý neustále rozdáva dary Ducha Svätého. Neostaňme však iba pri modlitbe! Modlitba nech sprevádza našu každodennú prácu i námahu v štúdiu, v práci, v starostlivosti o rodinu. Neoddychujme, ale inšpirujme sa životmi sv. Cyrila a sv. Metóda, ktorí neúnavne nás nielen učili modliť sa, ale učili nás čítať, písať,… Nebojme sa byť „novým Dávidom“ v našej krajine. Nebojme sa konať dobro a zveľaďovať slovenskú zem, kultúrno-duchovné povedomie, ekonomiku, priemysel, turistiku,… Vráťme sa ku kresťanským hodnotám v každom odvetví nášho hospodárstva. Pretože život bez strachu zo zajtrajška je životom viery s Bohom a tým najlepším riešením na každú krízu, ktorá sa nás priamo dotýka. Prosme Ducha Svätého, aby nás naučil všetko a pripomenul nám všetko, čo je dôležité pre rozvoj nás i našej krajiny.
© Jaroslava Kmecová, 18.05.2013
