„Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.“ V nedeľnom evanjeliu čítame o poslaní apoštolov do sveta hlásať evanjelium. Zaujímavé je a stále sa nad tým pri čítaní tohto úryvku na chvíľu pozastavím, že Ježiš posiela apoštolov po dvoch. Samozrejme každému je jasné asi prečo, aj mne bolo jasné, ale v podstate iba v teoretickej rovine, až kým som si to nevyskúšal na vlastnej koži.
Do náplne mojej práce patrí aj vedenie skupín na rôzne témy, či už prevenčnú ako sú drogy a šikana, ale aj napríklad na tému vzťahov v triede. Väčšinou tieto skupiny vedú dvaja odborní pracovníci. A to, že sme na skupine dvaja je pre mňa niekedy a aj pre môjho kolegu alebo kolegyňu nenahraditeľná výhoda. Stále je jeden z nás poverený vedením a druhý sa tiež zapája, ale hlavne, ako sa hovorí, kryje chrbát tomu prvému. Niekedy stačí, ak aj do skupiny nejako výrazne nevstúpi , ale stačí ak cítite, že máte v niekom oporu. Deti sa niekedy počas sedenia vzájomne spoja proti vám a vtedy je veľká pomoc nebyť v tom sám.
Preto už aj prakticky chápem prečo Ježiš poslal učeníkov po dvoch. Aby mali jeden v druhom oporu, aby cítili pomoc toho druhého. Niekomu niečo v tom momente nenapadne, tak cítite, že pri vás stojí váš „parťák“, s ktorým sledujete spoločný cieľ a je vám pripravený pomôcť. Keď sme v živote sami alebo sa chvíľami cítime osamelí máme tiež svojho „parťáka“, ktorý je stále pripravený nás vypočuť . Tým našim stálym „parťákom“ je Ježiš, nezabúdajme na to.
Mgr. Peter Chomjak
14. nedeľa rok C – pohľad psychológa
