Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“
On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.
No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘
Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“
On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“
A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
(Lk 10,25-37)
V známom podobenstve o milosrdnom Samaritánovi je veľmi dôležitý dialóg Ježiša so znalcom Zákona, ktorý tvorí celý rámec pre pochopenie príbehu. V prvom rade je dobre zapamätať si, že expert na Mojžišov zákon tu vystupuje v zdanlivo pokornej pozícii a pýta sa Ježiša ako učiteľa, čo má robiť, ako má žiť, aby dosiahol večný život. Podobnú otázku Ježiš dostal od bohatého človeka (mládenca), ktorý Ježiša svojou úprimnosťou zaujal (Lk 18,18-24). V tomto prípade však úmysel zvedavého zákonníka nie je čistý. Chce Ježiša testovať a dokázať poslucháčom, že tento učiteľ nie je taký dobrý, ako si to o ňom myslia. Zjavne Ježiša podcenil a seba precenil. Vidno to už v jeho reakcii na Ježišovu otázku. Ježiš mu totiž odpovedá na otázku otázkou a on hneď vo svojej naivnej pýche zo znalosti zákona odrecituje hlavné prikázanie. Je plný seba a svojich informácií a preto nepostrehne, že Ježiš ho elegantne zaparkoval: „Toto rob a budeš žiť!“. Mohli by sme to pochopiť v zmysle „načo sa pýtaš, keď to vieš“, ale zákonník to zjavne pochopil celkom inak. Zistil, že Ježiš ho uzemnil a on vyšiel z toho ako učiteľ zákona, ktorý doteraz nerobil toto čo vedel. Preto ako píše evanjelista sa chcel ospravedlniť. Toto slovo v našom jazyku často chápeme ako snahu o prepáčenie a nápravu. V prípade zákonníka to však malo iný význam. Chcel sa „urobiť spravodlivým“ pred Ježišom, ale hlavne pred poslucháčmi, pretože predchádzajúca debata mala negatívny dopad na jeho imidž znalca Mojžišovho zákona. Preto naznačuje Ježišovi, že on to predsa vie a že sa pýtal „akademicky“. Robí to tým, že kladie otázku, ktorá by to mala potvrdiť. Pýta sa na význam slova blížny a očakáva, že sa s Ježišom dostane do akademickej debaty o tom, kto, kde a ako môže byť označený slovom blížny. Ježišovou odpoveďou je podobenstvo, príbeh o milosrdnom Samaritánovi, ktorý síce o Zákone veľa toho nevie povedať a navyše patrí do Židmi nenávideného národa, ale ktorý bez problémov pomôže ozbíjanému Židovi, ku ktorému sa neprihlási a nezohne ani jeden privilegovaný Žid, ktorý ide okolo. Po tejto praktickej Ježišovej odpovedi dostáva znalec Zákona šancu urobiť sa spravodlivým. A ako vidno využíva ju. Na Ježišovu otázku, ktorá je v podstate len zopakovaním zákonníkovej, pokorne odpovedá: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo“. Všimnime si, že nepovie výslovne Samaritán. Na to mu Ježiš elegantne zodpovie jeho úvodnú otázku: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života.“ Ježiš vraví: „Choď a rob aj ty podobne“, čo v preklade do zákonníkovej reči znamenalo: „Choď a rob aj ty ako milosrdný Samaritán.“ Vo svetle tohto slova by bolo dobre si premietnuť aké otázky si kladieme, a čo o nás prezrádzajú.
© Štefan Novotný 13.7.2013
