Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.
Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
(Lk 10,38-42)
Lukáš jediný podáva správu o tejto udalosti a z Jánovho evanjelia zasa vieme, že Ježiš bol spolu s učeníkmi častým hosťom v dome Márie, Marty a Lazára v Betánii. Blízkosť Jeruzalema a pohostinnosť rodiny urobili z domu v Betánii Ježišovu základňu v Judsku a v istom zmysle paralelu ku kafarnaumskému domu Petrovej a Ondrejovej svokry. Marta sa dá vnímať aj cez optiku ochotnej a vďačnej služby, ktorou sa po svojom uzdravení prezentovala Petrova a Ondrejova svokra. Ježiš ju uzdravil z horúčky a ona „hneď vstala a obsluhovala ich“ (Lk 4,39). Nevieme čím sa dotkol Martinho srdca Ježiš, ale v jej pohostinnosti možno vidieť práve túto vďačnosť.
Na druhej strane máme Máriu jej sestru, ktorá sa v paralele domu v Betánii s kafarnaumským domom podobá na učeníkom v dome, ktorí sa schádzajú počúvať Ježiša. Je pre nich mimoriadnym zjavom, udalosťou, ktorá ich núti nechať všetko tak a byť pri ňom. Dôvod možno ani nevedeli vysvetliť, ale Origenes to urobil o dvesto rokov neskôr, keď napísal, že v Ježišovi bolo Božie kráľovstvo, v ňom sa priblížilo k ľuďom a on sám bol Božím kráľovstvom.
Ježišovo napomenutie Marty nie je znehodnotením jej služby, ani propagáciou pohodlného spôsobu života, ale pozvaním byť čo najbližšie k tomu, v ktorom a skrze ktorého sa Božie kráľovstvo priblížilo.
© Štefan Novotný 20.7.2013
