Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
(Lk 11,1-13)
Ježišovi učeníci žiadajú svojho majstra, aby ich naučil modliť sa. Odvolávajú sa na Jána Krstiteľa, ktorý svojich nasledovníkov učil modlitbe a istému štýlu života. Mnohí z Ježišových učeníkov boli predtým sami jeho učeníkmi, a preto niet divu, že chcú sa vedieť modliť tak ako ich nový učiteľ. Práve Ježišova modlitba, ktorá musela byť pre nich veľkým zážitkom, vyprovokovala ich prosbu o školu modlitby.
Ježiš ich najprv učí slová, ktoré majú hovoriť. Určite veľkým prekvapením bolo oslovenie Boha ako Otca. Pán Ježiš však neostáva len pri slovách, ale pozýva svojich učeníkov v dvoch podobenstvách vstúpiť do dôverného vzťahu k Otcovi.
Prvé podobenstvo hovorí o neodbytnosti a vytrvalosti v modlitbe. Prirovnanie Boha k odpočívajúcemu pánovi domu, ktorý je vyrušený zo spánku – a s ním celá jeho rodina – poukazuje na vlastnosť a postoj, ktorý by mal mať modliaci sa vo vzťahu k Bohu. Akokoľvek by sa mohol obávať hnevu pána domu kvôli nevhodnému času, nesmie s modlitbou váhať. V preklade do našej doby – akokoľvek nesväto by sa človek cítil, musí sa modliť a neznechucovať sa nevhodným časom alebo miestom, alebo vlastnou hriešnosťou.
Druhé podobenstvo pridáva lekciu pre učeníkov, ktorá pripomína, že Boh je iný otec, ako si to oni vedia predstaviť. Používa tú jednu z rabínskych argumentácií. Keď otec dá pre svoje dieťa dobré veci a pritom je zlý a nespravodlivý, o čo skôr dá svätý a spravodlivý Boh lepšie veci (Ducha Svätého). Inými slovami Ježiš tu poukazuje na vlastnosť a postoj, ktorý má Boh voči modliacemu sa.
© Štefan Novotný 28.7.2013
17. nedeľa rok C – slovo k evanjeliu (Lk 11,1-13)
