Dnešné evanjelium je tak pravdivé. Problémy našej spoločnosti: dedičstvo, chamtivosť, ješitnosť,.. Na jednej strane v našej krajine sa stretávame s obrovským bohatstvom a na druhej strane vidíme veľkú chudobu. Ježiš nám dnes hovorí o tom, že všetko je iba márnosť. V Knihe Kazateľ je napísané: „Márnosť, len márnosť – hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom? (Jedno) Pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí na veky. Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.“ (KAZ 1, 2 – 5) Človek na tomto svete má jasné poslanie. Má napredovať, vzdelávať sa, stavať, skúmať, objavovať a tiež nesmie zabudnúť na oddych, relax, či odpočinok, ktorý mu prináleží za vykonanú prácu. Kde sa však človek dnes nachádza? Chce byť bohatý bez námahy, chce užívať plody tejto zeme bez osobného pričinenia, chce byť slávny bez toho, aby niečo prospešné pre tento svet spravil. Boh na to všetko povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Toto je odpoveď Boha na naše postoje, našu prácu a námahu i naše sny. V tejto krajine žije veľa ľudí, ktorých honba za majetkom, prestížou, popularitou vedie cestou bez ohľadu na straty. Ak chceme lepšie pochopiť za čím sa vlastne ženieme, je správne sa na to zahľadieť z iného pohľadu. Pohľadu, nad ktorým sa nemáme čas zamyslieť. Poďme sa pozrieť do minulosti, na začiatok. „Človek metódou pokus a omyl objavil cestu, ktorá umožní existenciu rýchle sa rozvíjajúcej ekonomiky – objavil nepriamu výmenu. Ak existuje nepriama výmena, nepredávate svoj výrobok za tovar, ktorý priamo potrebujete, ale za iný tovar, ktorý po tom sami predávate, a získavate tak tovar, ktorý chcete. Na prvý pohľad sa tento spôsob môže zdať trocha nešikovný a zbytočne komplikovaný, ale v skutočnosti ide o úžasný nástroj, ktorý umožňuje civilizácii sa rozvíjať. … Je zrejmé, že v každej spoločnosti budú postupne ako prostriedky výmeny vybrané najobchodovateľnejšie tovary. Čím častejšie sú tieto tovary používané ako prostriedky výmeny, tým viac po nich rastie dopyt kvôli tomuto ich používaniu a stávajú sa tak ešte viac obchodovateľnými. Dostávame špirálu, ktorá sa sama urýchľuje: väčšia obchodovateľnosť spôsobuje ich častejšie používanie ako prostriedkov výmeny, čo spôsobuje väčšiu obchodovateľnosť atď. Nakoniec sú ako všeobecné prostriedky výmeny (takmer vo všetkých výmenách) používané jedno či dva tovary a tie nazývame peniaze.“ (ROTHBARD M. N. – Peníze v rukou státu. Jak vláda zničila naše peníze.) Honba za bohatstvom bez ohľadu na stratu vzťahov, dôstojnosti, ľudskosti,… sa stala akousi životnou filozofiou mnohých ľudí, firiem a záujmových skupín. Do akej skupiny ľudí patríme my? Honba za materiálnym bohatstvom je pre nás najpodstatnejším cieľom? „Poznal som, že všetko, čo robí Boh, má večnú platnosť; k tomu nemožno už nič pridať, ako ani nie je možné nič odobrať. Boh to tak urobil, aby (ľudia) mali bázeň pred jeho zjavom. Čo je, už dávno bolo, a čo má byť, bolo už (tiež). Boh sa vie vypomstiť za prenasledovaného.“ (KAZ 3, 14 – 15) V bohatstve aj v chudobe sa dá žiť život založený na hodnotách, dôstojnosti a ľudskosti. Výber cesty je na každom jednom z nás.
© Jaroslava Kmecová, 29. 07. 2013
