Ježiš povedal svojim učeníkom: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“ Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“
(Lk 12,32-48)
Ježišove slová svojmu „maličkému stádu“ – ako familiárne nazval svojich učeníkov – veľmi úzko súvisia s predchádzajúcimi povzbudeniami, aby sa nestarali a nebáli o svoj život, ani nedostatku majetku, ale hľadali najprv Božie kráľovstvo a o všetko ostatné bude postarané (Lk 12,22-31).
Pochopiteľné obavy učeníkov, ktorí si v realite nevedeli predstaviť takýto „bezstarostný“ život, rozháňa Ježišovo povzbudenie, aby sa nebáli, lebo Božie kráľovstvo je im už rezervované. Toto je prvý predpoklad pochopenia Ježišových slov o „bezstarostnom“ živote – všetky starosti nahrádza jediná starosť o poklad Božieho kráľovstva, ktorý majú zaručený. Učeníci však majú dôležitú úlohu pripraviť si pre tento poklad Božieho kráľovstva mešce, ktoré sa nezoderú. Tieto „mešce“ by mali byť naplnené „pokladom“, ktorý je odolný voči moľom i voči zlodejom. A práve odolnosť tohto Božieho pokladu uchráni i samotné „mešce“ pred zodratím. Veta „kde je tvoj poklad, tam bude aj srdce“ preto prekvapivo hovorí o tom, že tie mešce na poklad sú ľudské srdcia a že samotný poklad Božieho kráľovstva je jediným liekom na ľudské srdce, ktoré má vďaka nemu večnú perspektívu. Preto je treba mať srdce stále otvorené ako mešec, aby doň čo najviac pokladu vošlo.
Táto interpretácia bdelosti má však ešte jeden level. Otázka Petra, či je podobenstvo o mešci, poklade, srdci a bdelosti určené len im, provokuje Ježiša k ďalšiemu podobenstvu. Ten mešec s nevyčerpateľným pokladom Božieho kráľovstva je preto stále napĺňaný, aby sa z neho mohlo rozdávať ďalej. Kto by si ho zaviazal a tešil sa z toho, ako sa mu dobre stalo, ako je dobre zabezpečený, podobal by sa bláznovi z predchádzajúcej state o boháčovi, čo si vystavil nové sýpky, ale pred Bohom neobstál. Takýto človek podľa podobenstva dostane veľa bitky. Na druhej strane pozitívny prípad je otvorený mešec, z ktorého sa dáva „pokrm“ Božieho kráľovstva, vtedy sa takto štedrý služobník, dočká pozornej a láskavej služby od samého Boha, ktorý ho posadí (doslovne „uloží“) a bude ho hostiť tým najlepším a najkrajším.
© Štefan Novotný 10.8.2013