14 Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. 16 Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.« 21 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 22 Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.« 23 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.« 26 Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? 27 Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. 28 Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 30 A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«
(Mt 22,14-30)
P. Schutz v jednom zo svojich príspevkov (Sme, 3.9.2013) píše, že Slovensko nefunguje, ale nie kvôli tomu, že má zlý základný dokument (ústavu). Aj keby sme prepísali nemeckú či americkú ústavu a prispôsobili si ju našim pomerom, nič by sa nezmenilo. Chyba je v inštitúciách. Nefungujú tak, ako by mali. Toľko z príspevku. A vskutku, keď sa nad tým lepšie zamyslíme, chyba je v ľuďoch, ktorí vedú, vytvárajú inštitúcie. Nerobia totiž to, čo by mali a ako by naozaj mali.
Dnes Ježiš hovorí o talentoch. Každý dostal talent. Aspoň jeden. Ale aj ten s jedným dostal veľa. Talent totiž v prepočte na dnešné peniaze má hodnotu 2000 eur. A to fakt nie je málo. Každý z nás dostal veľa. Skúsme sa pozrieť aké talenty sme dostali a ako ich využívame. Pokúsim sa načrtnúť to, s čím sa tu za posledných dvadsať rokov poväčšine stretávame.
Sloboda – poňali sme ju ako „robím si čo chcem, teba do toho nič“
Rozum – využívame ho „ako dobehnúť iných“. V mnohých rozhodnutiach veľkých či malých ho nepoužívame vôbec.
Tvorivosť – málokedy ju využívame a keď už, tak potom len vo svoj prospech. Veľmi chýba zmysel pre spoločné dobro. Silno zaznieva „iba JA“
Cit pre pravdu – vôbec nás nezaujíma. To, čo hovoríme alebo považujeme za pravdu vychádza z toho, čo mne vyhovuje. Viď média.
Spravodlivosť – nula, vlastne hypersenzitivita na vlastné práva, necitlivosť na práva iných a vlastné povinnosti. Filozofia hrubých čiar.
Úcta – k sebe bezhraničná, k iným trpí podvýživou.
Jeden z najdôležitejších talentov, ktorý všetci vlastníme je intuícia Boha. Všetci tušia, že nie sme sami. Tento talent však vo veľkom ignorujeme alebo Boha – už ho nazvime ako chceme – by sme radi „skrotiť“, podmaniť si ho, kontrolovať a využívať vo vlastný prospech. Svedectvom je toľko pokusov o ezoterické tajomné praktiky, využívanie takej či onakej vesmírnej, bytostnej a neviem akej energie. Alebo formalisticky chápané kresťanstvo, v ktorom – niekedy možno aj nevedome – by sme znovu radi „donútili“ Boha, aby nám vyhovel: predsa som absolvoval liturgiu, sviatosti, aj pobirmovaný som, či sa modlievam, tak Bože je tu čas konať. Tak konaj!!!
Je veľmi boľavé stretávať takto „využívané“ talenty. Minimalizmus: načo nám toto či tamto? Prečo by som to mal robiť ja? Skôr hľadáme dôvody prečo to neurobiť. A zostať vo falošnej istote zachovaného talentu. A keď už robiť, tak robiť iba pre seba. Samozrejme na sebachválu sa nezabudne. Na každom kroku pripomínajme aký som skvelý. Netreba váhať prisvojiť si prácu iných. Príliš sme krátkozrakí. Nevnímame, že budovať spoločné dobro, znamená budovať aj svoje vlastné??????? Zo spoločného budem mať osoh aj ja. Dnes platí skôr, že spoločné dobro je tu pre mňa. Kto sa k nemu skôr dostane, tomu poslúži. Ironickým príkladom sú politici tejto kultúry – česť výnimkám. Sme najslabší v službách, turistických možnostiach, vo využívaní fondov, v spoločenskej zodpovednosti. Prečo je to tak????
Žeby staré myslenie z dôb, kedy sme si všetci boli rovní a poniektorí rovnejší? A tým pádom mali nárok na benefit, na ktorý nemali právo tí iba rovní? Žeby nám toto zostalo? A keď aj, prečo neuvažujeme???? Prečo zahadzujeme jeden z najväčších talentov, ktoré sme dostali od Stvoriteľa – možnosť meniť mentalitu????
Tak ako politici sú deťmi tejto kultúry – ktorú vytvárame my sami!!!!! – tak aj kresťania. Prečo je tak všeobecne rozšírené, že aj pre nás je chrám posvätný, ale už každodenný život nie? Na ulici sa správame ako ostatní. Zabudli sme, k čomu nás chrám pozýva? Byť soľou zeme. Vnímate „soľou zeme“ ??? Soľou nie sme v chráme, pri bohoslužbe, pri modlitbe, pri rozjímaní. Soľou sme vonku. A liturgia, modlitba, sviatosti sú prostriedkami, ktoré nás tou soľou robia. Kto neverí nech číta dokumenty II. vatikánskeho koncilu – Gaudium et spes o mieste a poslaní kresťanov vo svete; Lumen gentium – o nádeji a zmene, ktoré kresťanské spoločenstvo musí prinášať do sveta. Nehovoriac o slovách posledných pápežov. Zvlášť pápeža Františka. Prečo sa tak uzatvárame pred vonkajším svetom a čakáme, aby on prišiel k nám? Ježiš a jeho učeníci nerobili pravý opak? Tu nejde o stratu vlastnej identity, ale o vykročenie vonku. Tu ide o pretavenie mentality ako o nej uvažuje pápež František.
Takže talenty sme všetci dostali. Každý minimálne jeden. Mnohí, chvála Bohu, dostali tých talentov až až. Už len ich naozaj dobre využiť. Tak, aby naše svetlo svietilo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky a oslavovali nášho Otca, ktorý je na nebesiach (porov. Mt 5,16). Čokoľvek môžeme navrhovať alebo pripravovať seba lepšie plány a koncepty, ale keď my sami konečne nezačneme využívať to, čo nám Boh daroval, všetko bude márne, povrchné. Na Slovensku málo čo funguje, lebo inštitúcie – teda ľudia, čo ich vytvárajú – nerobia to, čo by mali. sme to my sami, čo nerobíme to, čo by sme mali. naozaj sme veľká krajina malých ľudí?
Ježišovo podobenstvo nám nastavuje až príliš pravdivé zrkadlo. Musíme sa do neho pozerať!
Róbert Jáger, 2013
Veľmi trefne napísané. Ďakujem!