Ježišov otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Lk 2, 33-35
Ježišovo obetovanie v chráme obsahuje v sebe Simeonovo proroctvo, ktoré je jedným z kľúčových evanjeliových textov pre titul Panny Márie – Sedembolestná. Lukáš spomína najprv údiv Jozefa a Márie nad veľkolepými Simeonovými slovami o malom Ježišovi ako o svetle na „osvietenie pohanov a slávu Izraela“ (Lk 2,32). Tento univerzálny význam Ježiša – nielen sláva Izraela, ale aj osvietenie pohanov (teda všetkých okrem Izraela) – má s nasledujúcimi veršami dve prepojenia. Prvým je zmienka o ustanovení na „pád a povstanie mnohých v Izraeli“ čo súvisí so slávou Izraela. Druhým je zmienka o ustanovení za „znamenie, ktorému budú odporovať“. Toto zvláštne Simeonovo proroctvo adresované Márii má takpovediac dve ostré hrany. Jednou je „reštrukturalizácia“ Izraela – kritická chvíľa pre vyvolený národ, ktorý už po Ježišovi nebude taký ako predtým a to je bolestná skúška, resp. súd pre každého jeho člena a zvlášť pre Ježišovu matku Máriu. Druhou ostrou hranou je neľahké prijatie zo strany pohanských národov, ktoré zvesti o Ježišovi nebudú ľahko ani rozumieť ani prijímať.
Ďalšia časť Simeonovho proroctva hovorí o preniknutí meča Máriinou dušou. Meč, ktorý sa tu spomína nie je obyčajný meč, ale výslovne je tu uvedený dvojsečný meč (gr. rhompaia), ktorý má nabrúsené obidve strany a každý jeho pohyb je bolestivý. Fitzmyer – známy katolícky biblista – tu pripomína, že ide o meč Božieho Slova, ktorý prenikol Máriinu dušu, čo sa dá nájsť aj na inom mieste u Lukáša, kde sa nepriamo hovorí o Márii ako o blahoslavenej, pretože počúva Božie Slovo a zachováva ho (Lk 8, 21; 11,28). Navyše ak k tomu pridáme porovnanie s inými časťami Lukášovej správy o Ježišovom detstve, zisťujeme, že vždy keď sa Mária zadiví sú za tým anjelskí posli, ktorí jej zvestujú prekvapivé a zneisťujúce slová, ktoré ona ukladá vo svojom srdci ako v pokladnici, aj keď im hneď nerozumie. Stáva sa tak akoby archou zmluvy, ktorá v sebe ukrývala písané Božie slovo – Desatoro. Na rozdiel od archy, Mária prijíma nielen Živé Slovo, ale aj účasť na jeho ohlasovaní so všetkými následkami. Je to meč, ktorý preniká jej dušou, ale nezabíja lež dáva život, presnejšie otvára prameň života, prameň spásy pre človeka – či Žida, alebo pohana.
© Štefan Novotný 13.9.2013
