Keďže v nedeľu je sviatok Sedembolestnej Panny Márie, evanjelium sa zameriava práve na Máriu. Mária a Ježiš. Matka a Syn. Minulý rok som sa pri tomto spojení venoval vzťahovej väzbe. Nadviažem na ňu aj teraz, konkrétne na jej rozdelenie a krátku charakteristiku každého typu.
Pripútanie (angl. „attachment“) definujeme ako „tesný a dlhodobý emocionálny vzťah medzi dvoma osobami, v prvom rade medzi dieťaťom a matkou, prípadne osobou, ktorá rolu matky trvale prijíma. Štýly vzťahovej väzby sa prejavujú určitými vzorcami vnímania, myslenia, cítenia. Okrem bezpečnej vzťahovej väzby rozlišujeme vyhýbavú a ambivalentnú vzťahovú väzbu.
Štýl bezpečnej vzťahovej väzby sa vyvíja na základe so senzitívnu vzťahovou osobou, ktorá poskytuje pre dieťa dostatok blízkosti a je v dosahu, privolateľná, správne vníma signály dieťaťa a primerane na nich reaguje.
Vyhýbavý štýl vzťahovej väzby vzniká vtedy, ak vzťahová osoba – prevažne matka nie je pri aktivácii pripútacieho správania k dispozícií. Dieťa sa naučí signalizovať svoju potrebu najzdržanlivejšie, akoby vedelo, že na ňu nik nereaguje. Väčšinou sa s týmto typom stretávame pri nechcených deťoch, ktoré matky odvrhli a na ich podnety nik nereaguje.
Ambivalentný štýl vzťahovej väzby je výsledkom vzťahov so vzťahovými osobami, ktoré síce občas prejavovali náklonnosť, ale primárne sa neriadili potrebami dieťaťa, ale svojimi vlastnými, ich dostupnosť bola preto nespoľahlivá. Takéto deti sa musia neustále uisťovať o dostupnosti vzťahovej osoby a na stresujúce situácie reagujú prehnaným pripútaním.
Pre rozvoj bezpečnej vzťahovej väzby je najdôležitejších prvých 8 mesiacov v živote človeka.
Prečo sa venujem práve tejto téme vo vzťahu k dnešnému evanjeliu? Pretože, vzťah medzi matkou a dieťaťom je tým najužším a najbezpečnejším, čo človek vo svojom detstve zažíva. Keď je dieťa malé odbehne na moment od svojej matky, aby preskúmalo okolitý svet a potom sa k nej znova vráti. Tak by to malo byť aj s našou nebeskou Matkou. Aj keď niekedy zblúdime, aby sme sa vedeli kam vrátiť, koho odprosiť, komu poďakovať.
Mgr. Peter Chomjak