Boli odvekí rivali. Nie, nešlo o dievčatá, ani o učenie, nič z toho nemalo u nich prioritu. Šlo o čosi oveľa, oveľa dôležitejšie. Beh. Nebyť behu, azda by sa ani nepoznali a ani nekamarátili. Vždy však medzi nimi visel otáznik, kto z nich je lepší. Na druhej strane, nebyť rivality, je dosť možné, že by tomu neobetovali tak veľa. Ranné tréningy pred školou, kopec súťaží, víťazstiev i porážok. Fascinujúce. Obaja mali svoje izby ovešané diplomami a medailami. Dnes sa malo rozhodnúť, kto z nich dvoch pôjde na majstrovstvá republiky. Pravidlá sú jasné. Keďže dostali iba jedno miesto, pôjde ten najrýchlejší. Ráno o šiestej už stáli na konci mesta, pri železničnej stanici. Mali obehnúť stanicu až na začiatok priemyselného parku a späť. Jednoduché. Vytrielili ako o život. Matúš bol v pohode, spočiatku stuhnuté svaly sa dostali do formy, stačil s dychom, tepom a napokon i s nervami. Veril si. Bežať na ozajstnom majstráku, to bude niečo. Svojho kamaráta predbehol hneď na začiatku a upaľoval, čo mu sily stačili. Na otočke nechcel veriť vlastným očiam. Kamarát už bol pred ním. V tej chvíli mu to doplo. Súper využil, či vlastne zneužil skratku a otočil to skôr. Pridal plyn, ešte by to mohol stihnúť, ak si tiež skráti cestu. Bolo by to fifty fifty. Neskrátil, nestihol. Tréner bol sklamaný, že Matúš, ako porazený, nepodal víťazovi ruku, nikdy predtým sa tak nízko nezachoval.
© Júlia Hubeňáková, 22. 9. 2013
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘
On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘
Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘
Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘
On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘
Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ Lk 16, 1-13
Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: “Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.” Preto im povedal toto podobenstvo: “Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: “Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.” Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.” Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.” A pokračoval: “Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: “Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.” A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: “Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.” I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: “Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.” Ale otec povedal svojim sluhom: “Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: “Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.” On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: “Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.” On mu na to povedal: “Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.” Lk 15, 1-32
Pridaj komentár
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘
Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘
Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘
On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘
Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘
Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘
On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘
Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘
A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ Lk 16, 1-13
